Úvod
Zatepľovanie prispieva k energetickej účinnosti budovy tým, že minimalizuje úniky tepla cez obvodové steny. To znamená, že počas zimy je možné udržiavať v interiéri vyššiu teplotu s menšou spotrebou energie, zatiaľ čo v lete bráni prehrievaniu nosnej konštrukcie a pomáha udržiavať chladnejšie vnútorné prostredie. Okrem toho vonkajší zatepľovací systém poskytuje aj ochranu nosnej konštrukcie pred poveternostnými vplyvmi, čím predlžuje jej životnosť. Finálna povrchová úprava sa tiež podieľa na estetickej hodnote budovy.
V našich podmienkach ide o dlhodobo zaužívaný a overený systém, ale napriek tomu dochádza k realizačným alebo projekčným nedostatkom. Tie môžu spôsobiť viaceré jeho poruchy. Jedným z častých problémov, s ktorými sa pri zateplených budovách môžeme stretnúť je vykreslovanie kotiev na povrchu omietky, tzv. ‚‚lienkový efekt”.
Aby sa predchádzalo ich vzniku, je nevyhnutné dbať nielen na správny návrh a kvalitu použitých materiálov, ale aj na správne technologické postupy pri realizácii zatepľovacieho systému. Pravidelné kontroly a údržba fasády môžu taktiež pomôcť identifikovať a riešiť potenciálne problémy skôr ako dôjde k výraznému znehodnoteniu.
Príčiny vykresľovania kotiev
Príčinou vykreslovania kotiev na povrchu omietky je rôznorodá povrchová teplota fasády spôsobená vplyvom tepelných mostov - rozpernými kotvami fasádneho systému. Fasádne kotvy ukotvené do obvodového muriva a prechádzajúce celou hrúbkou tepelného izolantu vedú teplo z interiéru až k vonkajšiemu povrchu zatepľovacieho systému. V miestach kotiev a ich blízkom okolí potom vznikajú oblasti s vyššou povrchovou teplotou ako na ostatnej fasáde. Rôznorodá povrchová teplota fasády následne spôsobuje aj nerovnomernú kondenzáciu vlhkosti na jej povrchu. Počas nízkych teplôt v zimnom období sa tieto rozdiely v povrchovej teplote fasády prejavia vo forme absentujúcej námrazy v miestach kotiev (Obr. 03, 04). V obidvoch prípadoch sa tieto nerovnorodosti v povrchovej teplote vizuálne prejavia vo forme vykresľovania kotiev na povrchu fasády.
Vykresľovanie kotiev tvoriace sa vplyvom nerovnomernej kondenzácie je spočiatku vždy dočasný jav, ktorý zaniká pri odznení podmienok vhodných pre jeho vznik. Veľkosť a doba ich viditeľnosti závisí hlavne od aktuálnych klimatických podmienok. Vznik dočasného vykreslenia možno zákonite pozorovať najmä v obdobiach s nižšími exteriérovými teplotami (jar a jeseň) a počas vyššej relatívnej vlhkosti vonkajšieho vzduchu, kedy je rozdiel teplôt medzi interiérom a exteriérom spravidla najväčší. Typickým príkladom náhleho zmiznutia dočasného vykreslenia je účinok slnečného žiarenia. V prípade, ak ide o stenu orientovanú na východnú, resp. juhovýchodnú svetovú stranu, dochádza veľmi rýchlo k jej zahrievaniu a odpareniu skondenzovanej vlhkosti, a tým dôjde k zjednoteniu farebného odtieňa omietky. Príklad tohto javu bol pozorovaný na objekte bytového domu (Obr. 05-08), ktorý bol odfotografovaný v rovnaký deň v rôznych časoch – v ranných hodinách a počas poludnia.
Napriek začiatočnej dočasnosti doby viditeľnosti vykreslenia môže dlhodobé pôsobenie tohto javu spôsobiť, že škvrny zostanú na povrchu fasády trvalo viditeľné bez ohľadu na podmienky, ktoré sú nutné pre ich začiatočný vznik. Za trvalé vykreslenie kotiev na povrchu omietky môže predovšetkým nerovnomerné usadzovanie častíc prachu a iných nečistôt obsiahnutých prirodzene vo vzduchu. Nerovnomernosť usadzovania nečistôt vzniká z dôvodu pôsobenia fyzikálneho javu nazývaného termoprecipitácia (usadzovanie častíc aerosólu na studených povrchoch) [1]. Molekuly vzduchu, v ktorom sú obsiahnuté prachové častice sa inak pohybujú v priestoroch s rozdielnou teplotou. V teplejšom mieste častice získavajú väčšiu kinetickú energiu, ako častice v mieste s nižšou teplotou. Molekuly vzduchu s väčšou teplotou majú tendencenciu pohybovať sa k miestam s nižšou teplotou. Pokiaľ narazia na povrch s nižšou teplotou, odovzdajú mu svoju energiu a pri tomto procese dochádza aj k usadzovaniu pevných častíc obsiahnutých v tomto aerosóle. Väčšie znečistenie prachom teda bude pozorovateľné na dlhodobo chladnejších povrchoch. V miestach vykresľujúcich sa kotiev teda bude menšie množstvo usadených prachových častíc, ako na ostatnej časti fasády.
Zníženie rizika vykreslenia
Typ fasádnej kotvy
Schopnosť fasádnych kotiev viesť teplo, a tým vytvárať tepelné mosty je vyjadrená tzv. bodovým sučiniteľom prestupu tepla χ [W/K]. Je kľúčovým ukazovateľom tepelnej vodivosti fasádnych kotiev a priamo ovplyvňuje energetickú účinnosť zatepľovacieho systému. Hodnota parametra závisí hlavne od materiálu samotnej kotvy. Kotvy s oceľovým tŕňom sú typicky pevnejšie a odolnejšie, avšak ich vyššia tepelná vodivosť môže viesť k zvýšeným tepelným stratám cez fasádu. Na druhej strane, kotvy s plastovým tŕňom majú typicky nižší bodový súčiniteľ prestupu tepla, avšak môžu byť nevhodné pre kotvenie ťažších tepelných izolantov. Presné hodnoty bodového sučiniteľa prestupu tepla sú uvedené v technických listoch výrobkov a sú dôležité pre správny návrh a realizáciu zatepľovacích systémov. Pri výbere kotiev je preto nutné zohľadniť nielen ich mechanické vlastnosti, ale aj tepelnú vodivosť.
Montážny postup kotvenia
Veľkosť bodového súčiniteľa prestupu tepla je možné redukovať vhodným spôsobom montáže kotvenia. Medzi takéto spôsoby patrí realizácia tzv. zápustnej montáže, počas ktorej sa tanierik kotvy zapúšťa do vyfrézovanej kruhovej drážky. Následným prekrytím drážok záslepkami z tepelného izolantu dochádza k výraznému zníženiu bodového súčiniteľa prestupu fasádnej kotvy. Ďalšou možnosťou je použitie špeciálych izolačných skrutkovacích hmoždiniek s krídelkami, ktorými je možné realizovať zápustnú montáž aj bez frézovania a vyplňovania drážok. Výrobcovia fasádnych kotiev uvádzajú súčiniteľ prestupu tepla štandardne pre povrchovú aj pre zápustnú montáž kotvy.
Povrchová úprava fasády
Zníženie rizika usadzovania anorganických nečistôt na povrchu fasády je možné dosiahnuť tiež použitím špeciálnych omietok. Na trhu existujú samočistiace omietky s nanopórmi na povrchovej vrstve, vďaka čomu je omietka schopná absorbovať do vrchnej časti omietky vodu a následne pri odparovaní dochádza k vyvíjaniu tlaku na nečistoty zachytené na omietke, k znižovaniu ich prídržnosti a k ich postupnému samoodstráneniu. Omietkami s fotokatalytickým efektom je možné zabezpečiť taktiež ochranu fasády pred organickým znečistením (riasy, plesne, lišajníky, huby, baktérie).
Záver
Napriek tomu že ETICS je u nás dlhodobo zaužívaný systém, často sa stretávame s jeho poruchami, ktoré sú dôsledkom nedostatočnej kvality realizácie či nesprávneho návrhu materiálov a konštrukčných detailov. Dodržaním všetkých vyššie uvedených odporúčaní alebo aspoň kombináciou niektorých z nich zamedzíme vzniku tepelných mostov, čím minimalizujeme tepelné straty cez obvodové steny, a zároveň eliminujeme riziko vzniku škvŕn na povrchu fasády vplyvom nehomogénnej (?) povrchovej teploty.
Zdroje
[1] Ing. Viktor Kaulich, Termoprecipitace a její vliv na kvalitu povrchů fasád, 2010
Aplikácie
