Tento postup je zaužívaný, ale má viacero nevýhod – pri realizácii hrubej stavby musíme dbať na ochranu asfaltovaných pásov proti znečisteniu (Obr. 3, 4), v každom detaile musí zostať dostatočná šírka asfaltovaných pásov tak, aby bolo možné napojiť nadväzujúce asfaltované pásy (pri pásoch GLASTEK 40 SPECIAL MINERAL a ELASTEK 40 SPECIAL MINERAL je šírka presahu podľa montážneho návodu min. 8 cm pre pozdĺžne spoje a 10 cm pre priečné spoje). Opatrnosť je nutná aj pri manipulácii so stavebným materiálom, s lešením a s mechanizáciou po dobu výstavby - existuje riziko mechanického poškodenia zhotovenej HI (Obr. 2, 3, 4). Značnou nevýhodou je aj to, že po dokončení povlakovej izolácie nám vzniká nerovný podklad pod dosky z tepelnej izolácie spôsobený presahmi asfaltovaných pásov, ktorý sa musí pred pokládkou tepelnej izolácie vyrovnať. K vyrovnaniu sa spravidla používa piesok, odrezky tepelnej izolácie, podpenenie apod., čo môže v budúcnosti spôsobiť sadanie podlahy. Nevýhodou môže byť aj nutnosť viacnásobnej prítomnosti izolatéra na stavbe.
Uvedeným nevýhodám je možné predísť vytvorením ochrannej vrstvy z betónovej mazaniny nad celoplošne zrealizovanou povlakovou hydroizoláciou. Ide o jednoduchý spôsob ako zvýšiť hydroizolačnú bezpečnosť povlakovej hydroizolácie a to práve tým spôsobom, že eliminujeme riziko jej poškodenia po dobu výstavby. V rámci DEK skladieb uvedených v DEK Katalógu alebo v Stavebnej knižnici DEK je vždy vodorovná hydroizolácia spodnej stavby z asfaltovaných pásov GLASTEK a ELASTEK chránená betónovou mazaninou (Obr. 5, 6).
V detailoch ku skladbám sú spracované dve alternatívy (Obr. 7). Ochranná vrstva z betónovej mazaniny je vytvorená do debnenia (po celej ploche základovej dosky - Obr. 8, 9), alebo medzi obvodové murivo – v tomto prípade musí byť ochranná vrstva betónu oddilatovaná od muriva. Pri druhej alternatíve odpadá potreba debnenia, ale je potrebné si uvedomiť, že na povlakovú hydroizoláciu musí byť vymurovaná aspoň prvá rada muriva, medzi ktoré dôjde k vytvoreniu betónovej mazaniny. Musí teda dôjsť k procesu, pri ktorom je určité riziko poškodenia už položenej HI.
Ochranná mazanina (Obr. 10, 11) sa obvykle realizuje v hrúbke min. 50 mm. Takto tenká vrstva je náchylná na zmrašťovacie trhliny, tzn. je potrebná dôsledná starostlivosť o základovú konštrukciu po dobu jej zrenia. Zároveň je možné pridať do betónovej zmesi výstužné syntetické vlákna. V letnom období, kedy asfaltované pásy vplyvom vyššej teploty zmäknú a hrozí riziko zatlačenia kameniva v betónovej zmesi do hmoty hydroizolácie je vhodné pod betónovú mazaninu umiestniť ochrannú geotextíliu – napr. FILTEK 500.
S vrstvou ochrannej betónovej mazaniny je nutné uvažovať už vo fáze tvorby projektovej dokumentácie. V prípade, že by sa o jej realizácii rozhodlo v neskoršej fáze výstavby, je potrebné si uvedomiť, že by to mohlo ovplyvniť svetlú výšku miestností, hrúbku tepelnej izolácie v podlahe, prípadne polohu podhľadov.
ZÁVER
Veľkým prínosom uvedeného riešenia je vyrovnanie podkladu pod dosky tepelnej izolácie, čo v konečnom dôsledku môže zamedziť sadaniu podlahy v budúcnosti. Najväčšou výhodou je zvýšenie hydroizolačnej bezpečnosti pomocou princípu ochrany povlakovej hydroizolácie oproti mechanickému poškodeniu po dobu výstavby. A v neposlednom rade nemusíme mať vďaka ochrannej betónovej mazanine obavy z neželaného poškodenia povlakovej hydroizolácie a vyhnúť sa v budúcnosti viacerým poruchám.
Literatúra:
Obr. 1 – M. Voltner, DEKTIME Sborník 2019 - Hydroizolace spodní stavby nepodsklepených objektů, spolehlivé řešení prostupů potrubí
Obr. 5, 6, 7 – DEK Stavebná knižnica
Obr. 8, 9, 10, 11 - J. Všohájek, Ochranný beton na hydroizolaci z asfaltových pásů
Prihlásiť | Registrovať
Aplikácie
