Prihlásiť | Registrovať

Prihlásenie


Registrácia do programu DEKPARTNER

Prihlasovacie údaje
Zameranie*
Kontaktné údaje

Zabudnuté heslo


Vzdelávacie centrum

Vlhkostné poruchy spôsobené nevzduchotesnou obálkou stavieb

Pri posudkovej a konzultačnej činnosti sa s príchodom chladnejšieho obdobia v roku pravidelne stretávame s vlhkostnými poruchami obalových konštrukcií zapríčinených ich priedušnosťou. Na dvoch príkladoch sa zameriame na tento typ poruchy v detaile napojenia obvodovej steny a plochej strechy. Tretí príklad doplní predchádzajúce dva s problematikou vzduchotesnosti konštrukcií z dutinového muriva.

Plavecký bazén

Stavba bola dokončená ešte v 70. rokoch minulého storočia. Bazén bol zastrešený plochou dvojplášťovou vetranou strechou typickej skladby, s tepelnou izoláciou na spodnom a hydroizoláciou na hornom plášti (obr. 01).


Obr. 01

V roku 2012 bola strecha vzhľadom k veku kompletne zrekonštruovaná s cieľom zabezpečiť jej hydroizolačnú funkciu a podstatne znížiť značné tepelné straty. Zvislé konštrukcie v tej dobe boli už zateplené. Oprava strechy spočívala v kompletnej náhrade oboch plášťov aj nosnej konštrukcie. Pôvodná nosná oceľová priehradová konštrukcia bola nahradená za drevené väzníky. Skladba bola koncipovaná opäť ako dvojplášťová, ale teraz s uzavretou vzduchovou vrstvou s väčšinou funkčných vrstiev na hornom plášti (parozábrana, tepelná izolácia a hydroziolácia) (obr.02).

Obr. 02

Pre všetkých účastníkov procesu výstavby bolo prekvapením, keď po niekoľko mesačnom bezproblémovom prevádzkovaní bazénu začalo v zime horným plášťom strechy zatekať (obr. 03). Keď sme pred Vianocami boli prizvaní k riešeniu problému, nebolo možné vykonať obhliadku hlavnej fóliovej hydroizolácie, pretože na nej ležala súvislá pokrývka cca 30 cm snehu. Pri záporných vonkajších teplotách bolo zjavné topenie snehu v okolí atiky (obr. 04). K vytekaniu vody z horného plášťa dochádzalo výhradne okolo strešných vtokov, ktoré boli osadené v najnižších miestach spádovej podkladnej konštrukcie horného plášťa. Do priechodzej dutiny medzi väzníkmi (pod horný plášť strechy) a do exteriéru boli pri prvej prehliadke umiestnené senzory snímajúce v pravidelných intervaloch teplotu a vlhkosť vzduchu pre neskoršiu kalibráciu tepelnotechnických posúdení (tab. 01).


Obr. 03

Obr. 04

Po Novom roku došlo k otepleniu a tak bolo možné vykonať obhliadku hlavnej hydroizolácie a sondu do horného plášťa. Podrobnou vizuálnou obhliadkou neboli vo fólii zistené netesnosti. Tepelnotechnické posúdenie skladby horného plášťa strechy z hľadiska 1D šírenia tepla a vlhkosti ani nebolo potreba vykonávať – skladby s parozábranou z dvoch modifikovaných asfaltovaných pásov, z nich jeden mal dokonca hliníkovú vložku, a hlavná hydroizolácia z fólie z mäkčeného PVC, musela byť výpočtovo aktívna. V sondách pri vtokoch (najnižšie miesta podkladu horného plášťa), na parozábrane z asfaltovaného pásu stálo 10 cm vody /obr. 05/. Bolo zrejmé, že parozábrana v mieste napojenia na prestupujúce potrubie kanalizácie tlakovému pôsobeniu vody neodolala a práve v týchto miestach zatekalo do interiéru. Kde sa ale takéto množstvo vody v skladbe strechy vzalo, keď bola hlavná hydroizolácia tesná a výpočtová bilancia vlhkosti skladby strechy na prvý pohľad aktívna? Rozšírením sondy sme zistili, že v napojení strechy na stenu je výrazná netesnosť. Došlo k odchýlke od projektu, parozábrana bola ukončená pod úrovňou hydroizolácie /obr. 06/. Vodorovná hydroizolácia bola ukončená na zateplení atiky, takže jej lišta nemohla pritlačiť okraje parozábrany (navyše bola ukončená nízko). Voľná škára medzi parozábranou strechy a atikou umožnila prúdenie vnútorného teplého vzduchu (obsahujúceho značné množstvy vody vo forme pary – pozri (tab. 1) do skladby horného plášťa a pod konštrukciu na atike. Vodná para na chladných častiach skladby kondenzovala, prípadne ďalej prenikala k obvodu stavby. Tomu nasvedčoval zmrznutý kondenzát na vnútornej strane oplechovania ukončujúceho fóliu (obr. 07). Schéma poruchy je znázornená modrou šipkou na (obr. 08).


Obr. 05

Obr. 06

Obr. 07

Obr. 08

Je treba podotknúť, že tlakový rozdiel vyvolávajúci prúdenie medzi interiérom a exteriérom bol popri gradiente teploty umocnený pretlakovým režimom vzduchotechniky. Vnútorný teplý a vlhký vzduch tak bol do obvodových konštrukcií tlačený. To bolo zjavné z vydutia fólie na stenách atiky (obr. 09).


Obr. 09

Netesná škára medzi strechou a stenou bola hlavnou príčinou poruchy. V žiadnom prípade však jedinou. Ak sa pozrieme na detail napojenia strechy a steny dôkladnejšie, všimneme si, že murivo obvodovej steny z dutinových tehál nie je omietnuté, v mieste uloženia väzníkov je štruktúra muriva otvorená vysekanými kapsami /obr. 10/. Cesta pre prenikanie vzduchu do exteriéru je tak otvorená aj labyrintom dutín muriva a nedokonale premaltovaných ložných škár - (obr. 08), znázorňuje fialová šípka). Touto cestou tiež zrejme docházalo k šíreniu vodnej pary do kontaktného zateplenia steny, čo viedlo k poruchám (obr. 11).


Obr. 10

Obr. 11

Nápravné opatrenia je možné v tomto prípade zhrnúť stručne v týchto bodoch:

  • zabezpečenie vzduchotesnej úpravy na vnútornom povrchu obvodového muriva v úrovni strechy (napr. omietnutím);
  • tesné ukončenie parotesniacej vrstvy na atike (optimálne vyvedením a plošným navarením až po jej korunu, aby sa obmedzilo riziko priebežnej netesnosti);
  • navýšenie hrúbky tepelnej izolácie detailu atiky pre zabezpečenie konštrukčnej ochrany dreva horného plášťa (vylúčenie takých tepelnotechnických podmienok, pri ktorých by hmotnostná vlhkosť drevených väzníkov resp. záklopu horného plášťa prekročila 18%).

Hotel

V tomto prípade išlo o novostavbu hotela v podhorí Beskýd. Tu sa ešte pred dokončením stavby subdodávateľovi strechy nedarilo odovzdať časť jeho diela, pretože opakovane dochádzalo k viditeľnej deformácii OSB dosiek na korune atiky (obr. 12). Dodávateľ strechy sa najskôr domnieval, že rozpracovaný okraj strechy pred dokončením fasády dostatočne provizórne neochránil proti dažďu, čo spôsobilo deformáciu dosiek. Keď sa tak však stalo opakovane po výmene deformovaných dosiek a zvýšenému dohľadu na ich provizórnu ochranu, bolo potreba hľadať skutočnú príčinu. Pri konzultácii na stavbe sme z exteriéru vykonali sondy do nedokončenej dvojplášťovej fasády v mieste styku s plochou strechou. Najskôr sme zistili, že spodný povrch OSB dosiek je vlhký, na podkladných latách sa vyskytovali zárodky plesní (obr. 13). Rozšírením sondy smerom dole sme obnažili voľnú škáru medzi železobetónovým stropom a výmurovkou obvodovej steny z dutinových tehál do skeletu (obr.14). Medzi tepelnou izoláciou z minerálnych vlákien a výmurovkou bola priebežná dutina. Vlhký vzduch z interiéru, kde práve prebiehala mokrá pokládka ťažkých plávajúcich podláh, tak prenikal škárou medzi výmurovkou a okrajom stropu do dutiny za tepelnou izoláciou a dutinou ďalej nahor k atike. Na chladnej OSB doske v korune atiky vodná para obsiahnutá vo vzduchu kondenzovala a tým zapríčinila ich deformáciu.


Obr. 12

Obr. 13

Obr. 14

Rodinný dom

V predchádzajúcich dvoch prípadoch bola vlhkostná porucha zapríčinená umožnením pohybu vzduchu z interiéru do exteriéru (obvykle z rozdielov tlakov medzi interiérom a exteriérom daný rozdielom teplôt, režimom VZT, príp. vplyvom sania vetra na záveternej strane konštrukcie). Vzduch medzi interiérom a exteriérom môže konštrukciou prenikať aj v opačnom smere (obvykle tlakom vetra na náveternej strane konštrukcie, prípadne pri podtlakovom režime VZT). Zaznamenali sme viacero prípadov, kedy obyvatelia domov zrealizovaných z dutinového muriva neomietnutého z vonkajšej strany a ošetreného vonkajším kontaktným zateplovacím systémom znaznamenali prievan chladného vzduchu okolo zásuviek elektroinštalácie. Tento typ poruchy je pritom väčšinou spájaný skôr s ľahkými konštrukciami sendvičového typu, kde má byť vzduchotesnosť zabezpečená fóliami ľahkého typu. V tomto prípade však chladný vzduch prenikal pod zakladacou lištou ETICS do škáry medzi ETICS a murivom, styčnými, príp. neplnoplošne premaltovanými ložnými škárami ďalej do štruktúry muriva a labyrintom dutín potom k miestu rozvodu elektroinštalácie a pozdĺž nej ďalej do interiéru.

Z poznania uvedených príkladov je možné vyvodiť tieto závery:

  • vzduchotesnosťou je potrebné sa zaoberať nie len v ploche konštrukcií, kde je daná ich skladbou, ale aj v detailoch ich vzájomného styku, kde závisia od konštrukčného riešenia škár, resp. vzájomného prepojenia vzduchotesniacich vrstiev;
  • vzduchotesnosti konštrukcií z dutinového muriva je potreba venovať obzvlášť veľkú pozornosť.

Pri murive z plných tehál je vzduchotesnosť dosiahnutá prakticky len samotnou plnou tehlou a plošne premaltovanou ložnou a styčnou škárou. Takéto murivo je možné považovať za vzduchotesné aj potom, ako do neho zrealizujú napr. rozvody inštalácií (pokiaľ nie sú vykonané naprieč konštrukciou).

Pri dutinovom murive tomu tak nie je práve z dôvodu dutinovej štruktúry murovacích prvkov. Ak má byť pre porovnanie dosiahnuté rovnakého výsledku pri konštrukcii murovanej z dutinových tehál, je z nášho pohľadu nutné vykonať na murivo z oboch strán omietku a tiež sa zaoberať tesnosťou päty aj koruny steny, a samozrejme vzduchotesnosťou prestupov naprieč murivom. Nepremaltované styčné a prípadne iba čiastočne premaltované (príp. lepené), ložné škáry totiž umožňujú prepojenie labyrintu dutín jednotlivých murovacích prvkov v celej hrúbke aj výške muriva (obr. 17). Akékoľvek lokálne obnaženie interiérového povrchu dutinových tehál, napr. drážkami pre rozvod inštalácií (obr. 15), lokálna absencia omietky napr. nad podhľadom (obr. 16) a pod., potom umožňuje šírenie vzduchu konštrukciou smerom k exteriéru. Za riziko tiež považujeme riešenie, kde je na dutinovom murive vnútorná omietka nahradená obkladom z dosiek (napr. sadrokartónových).

Vonkajšia omietka je dôležitá aj pri systémoch z dutinových tehál doplnených vonkajším kontaktným zatepľovacím systémom. Trvalo uzatvára vonkajší povrch nepremaltovaných styčných škár, čím eliminuje prenikanie interiérového vzduchu do škáry medzi murivo a zatepľovací systém. Ani dokonale realizovaný obvodový rámček z lepidla na doske ETICS by totiž nezabránil prúdeniu vzduchu škárou. Rámček by bol vzduchom obchádzaný práve nepremaltovanými styčnými škárami (obr. 17). Spoločnosť Stavebniny DEK, s.r.o. pri svojich značkových skladbách a systémoch túto vrstvu odporúča realizovať. Domnievame sa, že často odporúčané prosté zatretie škár lepidlom pre dlhodobé zabezpečenie vzduchotesnosti nie je postačujúce.

Utesnenie dutinového muriva pri päte a korune je potrebné riešiť hlavne pri systémoch bez plošne premaltovaných ložných škár. Má za cieľ vylúčiť prenikanie vzduchu škárami v napojeniach na ostatné konštrukcie (aby bola konštrukcia z dutinového muriva uzavretá v celom svojom povrchu, nie len na vonkajšej a vnútornej ploche). Za bezpečné prerušenie labyrintu dutín je možné považovať vytvorenie železobetónového venca na plnú hrúbku muriva. Za rizikové je možné považovať také riešenie, kde nie je uzavretý celý spodný povrch (systémy s uskočeným založením muriva) resp. horný povrch muriva (systémy s prerušením tepelného mostu v úrovni stropu). To sa vyskytuje predovšetkým pri jednovrstvovom murive z dutinových tehál. Obzvlášť v miestach, kde sú ďalej na murovanú konštrukciu uložené drevené prvky (nadmurovky pod krokvami), by prenikanie teplého vzduchu dutinami muriva a následná kondenzácia vlhkosti vo vzduchu obsiahnutá mohla viesť k rýchlej degradácii dreva.

Projektanti by mali byť pri navrhovaní konštrukcií z dutinových tehál obzvlášť obozretní. Ani technologické predpisy výrobcov systémov dutinových tehál totiž neriešia problematiku vzduchotesnosti ucelene. Niektoré konštrukčné detaily je možné považovať za rizikové.

Vzduchotesnosť obálky stavieb je možné pred ich dokončením a odovzdaním k užívaniu spoľahlivo skontrolovať blower-door testom. Ten sú schopní zabezpečiť skúsení pracovníci Atelieru DEK, z ktorých poznatkov vychádza aj tento článok.


Obr. 15
Schéma prenikania ložnou škárou:
tenkovrstvové maltové lôžko

Obr. 16
Schéma prenikania ložnou škárou:
murovacia pena

Obr. 17

Obr. 17

Schéma prenikania vzduchu stenou z dutinových tehál bez vzduchotesniacich opatrení (smer IN – EX)

  1. omietnutý vnútorný povrch
  2. absencia vnútornej omietky – otvorená konštrukcia muriva
  3. prvok elektroinštalácie (zásuvka, vypínač, svorkovnica a pod.) - otvor do štruktúry muriva
  4. káblový rozvod elektroinštalácie
  5. obvodový rámček lepidla na spodnom povrchu dosky izolantu

Obr. 17
Partneri programu