Vzdelávacie centrum

Objekt bol dispozične riešený ako jednopodlažný dvojdom s nevykurovaným podkrovím. Nosná konštrukcia šikmých striech bola z drevených priehradových väzníkov. Ako strešná krytina bola zvolená skladaná krytina. Šikmé strechy teda boli riešené ako trojplášťové. Medzistrešný žľab sa nachádzal medzi dvoma sedlovými strechami so sklonom cca 30°. Zastrešenie objektu bolo v tvare obráteného W (Obr. 01). Objekt sa nachádzal na juhozápade Slovenska.

V pôvodnej PD bola strecha nad celým objektom riešená ako sedlová bez medzistrešného žľabu (v tvare A). K zámene nosnej konštrukcie, teda k vytvoreniu dvoch striech tvaru "A" s medzistrešným žľabom, došlo až v priebehu realizácie. Funkčné riešenie novo vytvoreného medzistrešného žľabu nakoniec padlo na realizačnú firmu, respektíve zhotoviteľa strechy.

ČO NA MEDZISTREŠNÉ ŽĽABY HOVORIA NORMY, PRAVIDLÁ A VŠEOBECNÉ ZÁSADY?

Platná STN 73 1901 [1] odporúča medzistrešné žľaby nenavrhovať, a to najmä v podhorských a horských oblastiach. Zároveň ale platí, že medzistrešné časti majú byť v tvare úžľabia a kryté povlakovou hydroizoláciou.

V Pokrývačských pravidlách Cechu strechárov Slovenska pre návrh a realizácie striech budov [2] sa v časti VII pre šikmé strechy s pálenou a betónovou krytinou okrem iného odporúča, aby boli pri vetraných strešných konštrukciách vytvorené zodpovedajúce vetracie otvory. V prílohe k časti VII sa uvádza schématický detail medzistrešného žľabu s povlakovou hydroizoláciou (Obr. 02).

Ďalej platí, že medzistrešné žľaby je nutné navrhovať ako vodotesné, v dostatočnom spáde a s vhodným odvodnením. Pozornosť je potrebné venovať spoľahlivému napojeniu povlakovej hydroizolácie medzistrešného žľabu na priľahlé strešné plochy (napr. pod poistnú hydroizolačnú vrstvu použitú pod skladanou krytinou).

Dôležité je výškové osadenie tohto spoja vzhľadom na riziko vnikania snehu alebo vody nahromadenej v žľabe medzi PHV a povlakovou hydroizoláciu medzistrešného žľabu. Zároveň je nutné riešiť výškové osadenie privádzacích vetracích otvorov vetraných vzduchových vrstiev vzhľadom na klimatické podmienky v danej lokalite (v zimnom období hrozí nebezpečenstvo upchávania privádzacích vetracích otvorov snehom nahromadeným v medzistrešnom žľabe a obmedzenie funkcie vetraných vzduchových vrstiev).

Vhodné je uvažovať aj s doplnkovým opatrením - vyhrievaním medzistrešného žľabu aj odvodňovacích prvkov.

Detail medzistrešného žľabu je nutné, okrem iného riešiť aj z hľadiska tepelnej techniky podľa aktuálne platnej STN 73 0540 [4].

V ČOM JE VLASTNE ÚSKALIE MEDZISTREŠNÉHO ŽĽABU NAD TROJPLÁŠŤOVÝMI STRECHAMI?

Pri trojplášťových šikmých strechách je nutné zaistiť funkčné odvetranie nielen hornej vzduchovej vrstvy pod strešnou krytinou, ale aj dolnej vzduchovej vrstvy tzn. priestoru medzi priehradovými väzníkmi.

V mieste medzistrešného žľabu nie je možné umiestniť privádzacie vetracie otvory dolnej vzduchovej vetracej vrstvy v najnižšom mieste krovu, tak ako je to napr. pri odkvape (Obr. 03). Inak povedané, nie je možné zaistiť ich vodotesnosť, pokiaľ by boli umiestnené pri dne žľabu. Podľa Obr. 02 je nutné privádzacie vetracie otvory osadiť vyššie nad dnom medzistrešného žľabu. Zároveň je potrebná konštrukčná úprava krokvy, prípadne hornej pásnice priehradového väzníka (Obr. 02).

Výškové osadenie privádzacích vetracích otvorov nad dnom medzistrešného žľabu treba zvoliť s ohľadom na klimatické podmienky v mieste stavby. Konkrétne hodnoty by nemali byť menšie ako odporúčané hodnoty napr. podľa detailu medzistrešného žľabu pre dvojplášťovú skladbu s nadkrokvovou tepelnou izoláciou TOPDEK – Obr. 04. Detaily je možné nájsť v Stavebnej knižnici DEK. V podhorských a horských oblastiach treba odporúčané rozmery úmerne navýšiť, a to z dôvodu rizika upchávania privádzacích vetracích otvorov snehom a najmä z dôvodu vlhkostného namáhania spoja PHV s povlakovou hydroizoláciou medzistrešného žľabu topiacim sa snehom a ľadom. Ani v oblastiach s menším snehovým zaťažením by sme výškové osadenie povlakovej hydroizolácie v medzistrešnom žľabe nemali podceňovať. Aj v nížinách zostáva riziko zahltenia medzistrešných žľabov a ich odvodňovacích prvkov prívalovými dažďami, ktoré sa aktuálne stávajú čím ďalej častejším javom.

Hydroizolačná bezpečnosť tohto detailu závisí od vhodne zvolenej výškovej polohy povlakovej hydroizolácie medzistrešného žľabu a privádzacích vetracích otvorov nad najvyšším miestom dna žľabu. Z hľadiska hydroizolačnej ochrany je nutné čo najvyššie osadenie. Z hľadiska dostatočného vetrania dolnej vzduchovej vrstvy (najmä priestoru pod medzistrešným žľabom) a z hľadiska estetiky by sme naopak uvítali polohu čo najnižšie.

Čo sa týka zateplenia trojplášťovej strechy, hrúbky tepelnej izolácie zo sklenených vlákien sa pre splnenie požadaviek STN 73 0540 [4] na cieľovú odporúčanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla aktuálne môžu pohybovať na úrovni viac ako 40 cm. Poloha izolácie je väčšinou v úrovni spodnej pásnice priehradového väzníka. V prípade nedostatočne premyslených konštrukčných detailov môžu nastať komplikácie v mieste medzistrešného žľabu, kde nemusí zostať dostatočný priestor pre prevetrávanú vzduchovú vrstvu medzi tepelnou izoláciou a povlakovou hydoizoláciou medzistrešného žľabu. Priestor pod medzistrešným žľabom, kde sa nachádzajú drevené prvky zabudované medzi tepelnou izoláciou, nemusí byť v praxi dostatočne odvetrávaný. V horšom prípade v tomto mieste nemusí zostať dostatočný priestor ani na samotnú tepelnú izoláciu a vznikne nám tepelný most (Obr. 05).

Úskalie medzistrešných žľabov v trojplášťových strechách existuje v kombinácii zabudovaných drevených prvkov pod povlakovou hydroizoláciou s vysokým difúznym odporom spolu s nedokonalým odvetraním priestoru pod medzistrešným žľabom. V prípade nekvalitne zrealizovanej parozábrany môžu byť dôsledky pre nosnú konštrukciu z dreva fatálne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri trojplášťových strechách je bezpečnejšie sa medzistrešným žľabom vyhnúť. Pre objekty s medzistrešným žľabom je vhodnejší návrh dvojplášťových šikmých striech s nadkrokvovým systémom TOPDEK, kde je medzistrešný žľab zrealizovaný z povlakovej hydroizolácie s dostatočným výškovým osadením PVC-P fólie na šikmé plochy (Obr. 04). Lepším riešením je jednoplášťová nevetraná skladba s tepelnou izoláciou umiestnenou nad krokvami a s povlakovou hydroizoláciou z PVC-P fólie ALKORPLAN 35276 (Obr. 06 až 08). Riešenie s jednoplášťovou skladbou zaisťuje vysokú hydroizolačnú bezpečnosť, ktoré je podrobnejšie popísané v článku s názvom ŠIKMÉ STRECHY RADOVÝCH DOMOV S HYDROIZOLÁCIOU Z PVC-P FÓLIE A PROFILMI ALKORDESIGN (DEKTIME SK 09/2022).

Vyššie uvedené riešenia sú samozrejme vhodné len pre objekty s obytným podkrovím, respektíve pre objekty s tepelnoizolačnou vrstvou v úrovni strešného plášťa (nad krokvami). Pre bungalovy s nevykurovaným podkrovným priestorom a zateplením v úrovni stropu nie je toto riešenie použiteľné.

Pri objektoch s trojplášťovými šikmými strechami (nosná konštrukcia z priehradových väzníkov) sa odporúčame vyhnúť medzistrešným žľabom už vo fáze návrhu. Riešením môže byť zmena tvarového riešenia krovu alebo zmena konceptu nevykurovaného podkrovia na strechu s tepelnou izoláciou nad krokvami.

AKÝM SPÔSOBOM BOL ZREALIZOVANÝ MEDZISTREŠNÝ ŽĽAB PRI OBJEKTE SPOMENUTOM V ÚVODE?

Podkladová konštrukcia medzistrešného žľabu bola vytvorená z vodorovne uložených drevených dosiek, na ktoré nadväzovali dosky uložené šikmo na krokvy so zníženou hrúbkou. Realizátor navrhol na vodorovnú nosnú vrstvu uložiť spádové dosky z expandovaného polystyrénu (EPS) so spádom od stredu medzistrešného žľabu k štítovým stenám, kde bolo plánované odvodnenie pomocou cezatikových chrličov. Na EPS a drevené dosky uložené šikmo na krokvách plánoval uložiť separačnú vrstvu z geotextílie a povlakovú hydroizoláciu s dostatočným vytiahnutím nad rovinu dna žľabu. Povlaková hydroizolácia bola v tomto prípade zvolená z fólie z mäkčeného PVC. PHV pod skladanou krytinou uvažoval realizátor odvodniť na povlakovú hydroizoláciu medzistrešného žľabu. Privádzacie vetracie otvory vetranej vzduchovej vrstvy pod skladanou krytinou plánoval osadiť vyššie nad dno medzistrešného žľabu. Realizátor sa ale obával nedostatočného vetrania vzduchovej vrstvy pod medzistrešným žľabom, nebezpečenstva kondenzácie na dolnej strane medzistrešného žľabu a následného rizika degradácie zabudovaných drevených prvkov.

Na riešenie spomínaného detailu sme boli prizvaní vo fáze, kedy už boli väzníky uložené na nosných zvislých konštrukciách a zo strany stavebníka nebola možná zmena konštrukčného systému. Taktiež už bola zrealizovaná poistná hydroizolačná vrstva vrátane latovania.

Pre riešený detail sme nemali k dispozícii systémové riešenie. Boli preto navrhnuté iba odporúčania na zníženie rizika kondenzácie pod medzistrešným žľabom:

Navrhnuté opatrenia spočívali vo vytvorení funkčnej prevetrávanej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. Táto vzduchová medzera musí byť napojená na funkčne prevetrávanú vzduchovú vrstvu pod PHV. Odvetranie podkrovného priestoru musí byť zaistené prerušením PHV v hrebeni s prekrytím PHV podľa zásad (Obr. 09). Na stranách pri odkvape bolo nutné zaistiť funkčné privádzacie vetracie otvory dostatočnej veľkosti, a to pre obidve vetrané vzduchové vrstvy (Obr. 03). Privádzacie vetracie otvory pre vzduchovú medzeru pod medzistrešným žľabom bolo možné riešiť jedine vo fasáde. Vzhľadom na odvodnenie medzistrešného žľabu pomocou chrličov v oboch štítových stenách treba v tomto mieste predísť kolízii s privádzacími vetracími otvormi. Dôležité je zaistiť dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie nad korunou stredovej steny pod medzistrešným žľabom, ale zároveň dostatočnú výšku vetranej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. V tomto prípade bola odporúčaná tvarovo stála tepelná izolácia s nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti, napr. PIR dosky. Vďaka tomu by bolo možné zvoliť menšiu hrúbku TI. Tvarová stálosť TI zamedzí nechcenému zmenšeniu vetranej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. Funkčnosť celého detailu zároveň závisí od kvality spracovania parozábrany v ploche a v detailoch. Dimenzie vetraných vzduchových vrstiev a privádzacích aj odvádzacích vetracích otvorov je v ideálnom prípade možné navrhnúť podľa STN 73 1901 [1]. V riešenom prípade boli rozmery medzistrešného žľabu dané a nebolo už možné ich navýšiť, nebolo teda možné splniť všetky odporúčané dimenzie vetraných vzduchových vrstiev a privádzacích otvorov.

Prinicp navrhovaných opatrení odvetrania trojplášťových striech riešeného objektu je schématicky znázornený na Obr. 10.

Ešte raz chceme zdôrazniť, že nešlo o systémové riešenie, ale o odporúčania na zníženie rizika kondenzácie v mieste pod medzistrešným žľabom.

ZÁVER

Návrhu trojplášťových šikmých striech z priehradových väzníkov prepojených medzistrešným žľabom sa odporúčame vyhnúť. Bezpečnejším riešením je zmena tvarového riešenia strechy na strechu bez medzistrešného žľabu alebo zmena konceptu nevykurovaného podkrovia na strechu s tepelnou izoláciou nad krokvami. Docieliť to môžeme napríklad jednoplášťovou nevetranou skladbou s povlakovou hydroizoláciou z PVC-P fólie alebo dvojplášťovou strechou s vetranou vzduchovou medzerou pod skladanou krytinou (systém TOPDEK) s medzistrešným žľabom z povlakovej hydroizolácie. Zároveň je potrebné venovať pozornosť na funkčné riešenie konštrukčných detailov, najmä pri odkvape, štíte, v hrebeni, prípadne v medzistrešnom žľabe podľa systémových detailov zvolenej skladby.

Detaily zobrazené v tomto článku sú k dispozícii v Stavebnej knižnici DEK na www.dekpartner.sk alebo www.deksoft.eu.

Zdroje:

[1] STN 73 1901 (2005) Navrhování střech. Základní ustanovení.

[2] Pokrývačské pravidlá Cechu strechárov Slovenska pre návrh a realizácie striech budov (Vydanie druhé, 06/2025) https://www.cechstrecharov.sk/pokryvacske-pravidla-cechu-strecharov-slovenska-pre-navrh-a-realizacie-striech-budov/

[3] ŠIKMÉ STRECHY RADOVÝCH DOMOV S HYDROIZOLÁCIOU Z PVC-P FÓLIE A PROFILMI ALKORDESIGN (DEKTIME SK 09/2022) https://dekpartner.sk/vzdelavacie-centrum/clanky/sikme-strechy-radovych-domov-s-hydroizolaciou-z-pvc-p-folie-a-profilmi-alkordesign

[4] STN 73 0540-2+Z1+Z2 (07/2019) Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Konsolidované znenie.