Vzdelávacie centrum

Z konštrukčného hľadiska ide o jednopodlažný murovaný rodinný dom so sedlovou strechou v sklone 25°. Strecha je zrealizovaná ako dvojplášťová konštrukcia s navrhovanou prevetrávanou vzduchovou medzerou a jej odvodnenie je riešené skrytým (zaatikovým) žľabom. Práve vyhotovenie tohto žľabu a funkčnosť odvetrania strešného plášťa nás majiteľka prizvala posúdiť.

Skladba strešného plášťa je nasledujúca:

• plechová krytina typu Click,

• štruktúrovaná rohož,

• doskový záklop,

• kontralatovanie s prevetrávanou vzduchovou medzerou, ~40 mm,

• poistná hydroizolačná vrstva (PHI) z paropriepustnej fólie,

• krokvy s PUR striekanou tepelnou izoláciou hr. 200 mm, doplnenou o 100 mm striekanej izolácie pod krokvami,

• SDK rošt, parozábrana a sadrokartónový podhľad.

V čase obhliadky bol objekt v rozostavanom stave. Na problematické vyhotovenie zaatikového žľabu majiteľku upozornili zhotovitelia plánovanej prevetrávanej fasády, ktorí mali na žľab priamo nadväzovať.

Skrytý žľab je zhotovený z lakovaného pozinkovaného plechu, osadeného do výdrevy tvorenej doskami a strešnými latami, kotvenej k obvodovému železobetónovému vencu. Medzi výdrevou a plechovým žľabom je vložená vrstva paropriepustnej fólie, medzi doskami výdrevy a vencom je vložená tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu (XPS) s hrúbkou 40 mm. Odvodnenie zabezpečuje nesystémový výpust, ktorý bude napojený na zvod vedený v budúcej tepelnej izolácii fasády. Spojenie kotlíka a žľabu je vyhotovené nitovaním a následným pretmelením. Poistná hydroizolačná vrstva (PHI) strechy je do žľabu iba voľne vyvedená a vonkajší okraj žľabu je ukončený voľnou hranou plechu bez akejkoľvek konštrukčnej väzby na plánovanú prevetrávanú fasádu.

Už samotná koncepcia riešenia žľabu nebola správne zvolená. STN 73 1901 odporúča zaatikové a medzistrešné žľaby vyhotoviť z povlakovej hydroizolácie; ak je žľab vyhotovený z plechu, je potrebné vytvoriť funkčný poistný žľab. Na posudzovanom objekte pritom žiadne funkčné poistné odvodnenie vytvorené nebolo – vloženú paropriepustnú fóliu bez odtoku nemožno považovať za funkčné sekundárne odvodnenie požadované normou. Vyhotovený žľab tak nespĺňa ani základné koncepčné riešenie.

Žľab je pevne kotvený do výdrevy skrutkami s EPDM tesnením v úrovni dna a klincami na prelivovej hrane. Spoje žľabu sú po celej dĺžke nitované a pretmelené, bez dilatačného prvku. Takto vyhotovený žľab nemá možnosť dilatovať. Výsledkom je namáhanie spojov a postupná strata ich tesnosti voči tlakovej vode. Zároveň treba podotknúť, že skrutky s EPDM tesnením vedené priamo cez plech v úrovni dna žľabu predstavujú ďalšie riziko zatečenia.

Kotvenie samotnej výdrevy k železobetónovému vencu je vytvorené iba bodovo, jedna skrutka v každom bode rozoprenia. Pri obhliadke sa celý detail žľabu spolu s výdrevou dal rukou voľne pohýbať. Pri zaťažení, napríklad zosúvajúcim sa snehom alebo ľadom, predstavuje takéto kotvenie riziko poškodenia či úplného uvoľnenia konštrukcie.

Rovnako dôležitá je hydroizolačná bezpečnosť samotného žľabu. Vnútorné ukončenie žľabu je na posudzovanom objekte v rovnakej rovine ako jeho prelivová hrana a poistná hydroizolačná vrstva strechy je cez plech žľabu iba voľne preložená, bez akéhokoľvek napojenia. Pri zaplnení žľabu zrážkovou vodou alebo topiacim sa snehom tak hrozí jeho pretečenie priamo do konštrukcie strechy alebo budúcej prevetrávanej fasády.

Vzhľadom na malú hrúbku tepelnej izolácie v oblasti ŽB venca (XPS hrúbky 40 mm za žľabom) sme pristúpili k overeniu detailu na riziko povrchovej kondenzácie a rastu plesní na vnútornom povrchu konštrukcie. V detaile bolo ďalej uvažované so striekanou PUR penou hrúbky 200 mm medzi krokvami, doplnenou o 100 mm striekanej PUR peny pod krokvami a plánovanou prevetrávanou fasádou s 200 mm minerálnej vlny. Spracovalo sa dvojrozmerné (2D) posúdenie v softvéri DEKSOFT Tepelná technika 2D.

Výpočtom sa aj napriek obavám preukázalo, že detail vyhovuje požiadavke na minimálnu vnútornú povrchovú teplotu. Najnižšia vypočítaná hodnota θ_si,min 13,78 °C je vyššia ako požadovaná minimálna normová hodnota θ_si,N 13,12 °C. Toto vyhodnotenie sa týka výlučne ustáleného prestupu tepla a vodnej pary. Nevypovedá nič o vodotesnosti detailu voči zrážkovej vode ani o funkčnosti prevetrávanej vzduchovej medzery.

V oblasti výdrevy však vlhkostný výpočet preukázal relatívnu vlhkosť až 100 % a hrozí tu riziko kondenzácie. Na vyhotovenie výdrevy je preto vhodné použiť vodovzdornú preglejku namiesto bežných dosiek. Predpokladom dlhodobej životnosti je taktiež vytvorenie funkčného odvetrania pod žľabom.

Prevetranie strešného plášťa zabezpečuje vzduchová medzera, ktorú STN 73 1901 pre krytinu s vysokým difúznym odporom a sklon strechy 5° až 25° predpisuje v minimálnej výške 60 mm. Privádzacie otvory sú touto normou stanovené minimálne na 0,5 % plochy odvetrávanej strechy, odvádzacie otvory sú požadované o 10 % väčšie.

Počas obhliadky sa zistilo, že zakladacia lišta krytiny je osadená na zraz so žľabom, čím je zablokovaný prívod vzduchu do prevetrávanej medzery a zároveň nebola možná kontrola jej výšky. Odvádzacie otvory v oblasti hrebeňa sú prekryté poistnou hydroizoláciou s nakašírovanou rohožou, ktorá ich funkciu výrazne obmedzuje. K tomu expanzia striekanej PUR tepelnej izolácie vytlačila poistnú hydroizolačnú vrstvu do prevetrávanej medzery a zúžila ju, pričom rovnaký princíp je možné predpokladať aj vo zvyšnej časti strechy.

V dôsledku kombinácie zablokovaného prívodu, obmedzeného odvodu a lokálneho zúženia medzery nemožno systém odvetrania považovať za funkčný. Hrozí zvýšené riziko kondenzácie nahromadenej vodnej pary a vlhkosti na spodnom líci krytiny a doskového záklopu.

Vzhľadom na nevhodne zvolenú koncepciu žľabu v kombinácii s nefunkčným odvetraním sme dospeli k záveru, že zistené nedostatky nemožno odstrániť lokálnymi opravami. Majiteľke sme preto predstavili možnosť vytvoriť nový skrytý žľab v súlade s požiadavkami noriem, alebo prechod na klasický pododkvapový systém odvodnenia. Napokon najmä z nadobudnutej nedôvery v skryté žľaby sa majiteľka rozhodla do systému skrytého žľabu druhýkrát nepúšťať a zvolila si pododkvapové riešenie.

Navrhnutá rekonštrukcia zahŕňa kompletnú demontáž súčasného žľabu, výdrevy strechy, krytiny a priľahlej časti poistnej hydroizolácie pri odkvape, kontrolu skutočnej výšky prevetrávanej medzery s prípadným navýšením kontralatovania, predĺženie krokiev a úpravu ich uloženia na pomúrnici, osadenie nového záklopu, krytiny a pododkvapového systému. Napokon sa pristúpi k napojeniu koncového detailu na plánovanú prevetrávanú fasádu.

Skryté žľaby patria medzi najnáročnejšie detaily strechy. Nie je to však dôvod vyhýbať sa im. Ak by architektonický zámer na skrytom žľabe pretrvával, ponúkajú sa v zásade dve funkčné cesty, ktoré zhodne opisujú normy aj samotní výrobcovia klampiarskych systémov.

Prvou možnosťou je variant s použitím povlakovej hydroizolácie, ktorý norma uvádza ako odporúčané riešenie [1]. Telo žľabu sa zhotovuje z vodovzdornej preglejky, nesenej napríklad oceľovými hákmi, a vyspáduje sa k vtoku minimálne na 2 %, ideálne na 3 % – spádovanie žľabu je pritom priestorovo náročné na vyhotovenie. Štandardným hydroizolačným materiálom je mäkčená fólia PVC-P, ktorej životnosť sa pohybuje okolo 20 rokov. Napojenia, zmeny smeru a ukončenia sa riešia systémovými tvarovkami a prvkami z poplastovaných plechov.

Odvodnenie sa štandardne rieši zvodom vedeným v tepelnej izolácii steny, napojeným na systémový vtok. Samotný zvod odporúčame vyhotoviť z potrubia KG alebo HT a na systémový vtok s PVC manžetou ho napojiť cez EPDM tesnenie. Fólia žľabu sa vyvedie a napojí na poistnú hydroizolačnú vrstvu strechy, s dostatočnou výškou napojenia nad prelivovou hranou – v praxi sa odporúča aspoň 300 mm.

Druhou cestou je plechová konštrukcia doplnená o funkčný poistný žľab, ktorú pripúšťajú aj samotné normy a s ktorou počítajú aj výrobcovia klampiarskych systémov. Materiálom hlavného žľabu môže byť hliníkový plech, titánzinok alebo pozinkovaná lakovaná oceľ. Telo žľabu sa, rovnako ako pri povlakovom variante, zhotovuje z vodovzdornej preglejky. Pod plechom sa zriaďuje samostatný poistný žľab z povlakovej hydroizolácie, ktorý dokáže odviesť vodu aj vtedy, keď hlavný plechový žľab zlyhá. Hlavný aj poistný žľab sa napájajú na spoločné zvodové potrubie, najčastejšie zo systémového potrubia KG alebo HT.

Minimálny sklon plechového žľabu je 1 % (10 mm/m). Kotvenie je nepriame, pomocou príponiek a v prípade väčších dĺžok je potrebné vloženie systémového dilatačného prvku. Hydroizoláciu poistného žľabu je potrebné vyviesť do dostatočnej výšky pod kontralaty, štandardne 300 mm, a napojiť ju na poistnú hydroizolačnú vrstvu strechy. V snehových lokalitách je vhodné kotvenie výdrevy doplniť kovovými prvkami.

Spoločným menovateľom úspechu je kvalitne premyslený realizačný výkres, ktorý rieši všetky aspekty detailu. Pôvodná projektová dokumentácia často tento detail vôbec nerieši a jeho spracovanie sa tak prenáša až na samotného klampiara na stavbe. Ide pritom vždy o individuálne riešenie, ktoré si vyžaduje konzultáciu medzi projektantom, výrobcom aj realizátorom ešte predtým, ako sa na streche objaví prvý kus plechu alebo prvý pás fólie. Skrytý žľab sa teda dá spraviť dobre, ale iba s premysleným detailom a jeho kvalitnou realizáciou.

Podklady

[1] STN 73 1901 Navrhovanie striech. Základné ustanovenia

[2] STN 73 3610 Klampiarske práce stavebné

[3] STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov. Časť 2 – Funkčné požiadavky

[4] STN 73 0540-3 Tepelná ochrana budov. Časť 3 – Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov

[5] DEKTIME 03/2009: Dokumentace častých vad mezistřešních a zaatikových žlabů vytvořených z plechu (Ing. M. Voltner, D. Svoboda, Atelier DEK)

[6] PREFA: Webinář Zapuštěné a zaatikové žlaby, cz.prefa.com

[7] Atelier-dek.cz: Detail skrytého okapního žlabu na bytovém domě z CLT panelů, se střechou TOPDEK a s dřevěnou fasádou (Ing. M. Voltner, 2025)