Logo Prihlásiť | Registrovať

Prihlásenie


Registrácia do programu DEKPARTNER

Prihlasovacie údaje
Zameranie*
Kontaktné údaje

Zabudnuté heslo


Vzdelávacie centrum

Masívna kondenzácia v nevhodne navrhnutej skladbe plochej strechy

Zverejnené: 30. 9. 2024
ATELIER DEK
Technici spoločnosti patriaci do skupiny DEK
Všetky články autora

Bežnou a funkčnou skladbou striech pri súčasnom poznaní stavebných materiálov je jednoplášťová s klasickým poradím vrstiev, kde na nosnej konštrukcii, príp. spádovej vrstve je umiestnená parozábrana, na nej tepelnoizolačná vrstva a ako posledná je hydroizolačná vrstva. Zaujímavé je, že sa niektorí projektanti alebo realizačné firmy stále púšťajú do zvláštnych variácií skladieb plochých striech, ktoré bývajú zdrojom nevhodného vlhkostného režimu strechy. Zoznámime vás s príkladom riešenia skladby, ktoré zatiaľ vždy ak sme sa s nimi na stavbe stretli, viedlo k masívnej kondenzácii.

Popis stavby a identifikácia defektov

S uvedeným problémom sme sa stretli nedávno na dvojposchodovom rodinnom dvojdome, ktorý sa začal stavať pred približne 7 rokmi. Objekt sa nachádza k tichej zóne obklopený bytovými a rodinnými domami. V prízemí každého rodinného domu je garáž, technická miestnosť a kuchyňa s jedálňou. Na druhom nadzemnom podlaží sa nachádza hosťovská izba, kúpeľňa, samostatné wc a skladovacie priestory. V treťom nadzemnom podlaží sa nachádza spálňa s prístupom na terasu a skladovacie priestory. Členenie objektu je viditeľné na Obr. 01 a Obr. 02. Vzhľad objektu dotvára aj presah strechy horného podlažia riešený vykonzolovaním nosnej konštrukcie.

Pred 5 rokmi predal developer dom súčasnému majiteľovi. Bohužiaľ novému majiteľovi neodovzdal projektovú dokumentáciu, takže neboli známe skladby konštrukcií, teda ani navrhnutej skladby strešného plášťa.

Pri obhliadke úvodom roka 2024 nám majiteľ prezradil, že asi rok si začal všímať vlhké fľaky na strope a pod strechou. Prvé malé fľaky sa údajne začali objavovať už ku konci zimy v roku 2023. Nevenoval im ale pozornosť, až kým sa postupne nezačali zväčšovať.

Investor kontaktoval realizačnú firmu, ktorá sa realizovala plochú strechu. Zástupca firmy urobil kontrolu hydroizolácie plochej strechy a čiastočne obnovil tmelenie. Defekty v interiéri napriek tomu boli stále viditeľné. Realizačná firmy sa obrátila na konzultačného technika Atelieru DEK so žiadosťou o spoluprácu pri riešení daných defektov.

Vykonala sa kontrola strešného plášťa a kontrola, či nie je niekde poškodená hydroizolácia z asfaltovaných pásov. Všetko bolo v poriadku. Ďalším krokom bola realizácia sond a zistenie skladby plochej strechy.

Zrealizovala sa sonda z interiéru do podhľadu cez otvor osvetlenia. Ihneď po demontáži LED panela sa z otvoru vylialo trochu vody. Na telese osvetlenia bola usadenina nečistôt alebo spojiva vyplaveného z tepelnej izolácie. Na fotografii sú na spodnom povrchu sadrokartónu viditeľné vlhkostné defekty. Tepelná izolácia z minerálnej vaty bola mokrá a SPIROLL panel bol zo spodnej plochy vlhký. Pri prieskume sa odmerali aj hrúbky vrstiev a identifikovali sme skladbu.

Zistená skladba (od exteriéru):
  • SBS modifikované asfaltované pásy, hr. 8 mm

  • spádová vrstva vytvorená z hutného betónu, priemerná hr. 60 mm

  • stropný panel SPIROLL, hr. 200 mm

  • nevetraná vzduchová medzera, hr. 20 mm

  • tepelná izolácia z minerálnej vaty, hr. 150 mm

  • SDK s profilmi

Vykonala sa kontrola hydroizolačnej vrstvy, kontrola detailov a oplechovania. Nenašli sa žiadne známky poškodenia alebo chybného opracovania. Niektoré riešenia boli síce zvláštne, ako napríklad atika z betónu vyliata priamo na hydroizoláciu, ale hydroizolácia strechy bola vyhodnotená bez chýb a porúch.

Urobil sa kontrolný výpočet priebehu tlakov vodnej pary a teplôt v aplikácii DEKSOFT TEPELNÁ TECHNIKA 1D. Podľa výpočtu dochádza k nadmernej kondenzácii vlhkosti v skladbe a bilancia skondenzovanej a vyparenej vodnej pary je pasívna. Výpočtom zistenú skutočnosť, že sa v skladbe hromadí skondenzovaná voda potvrdila vyššie opísaná sonda do strešného plášťa. Podľa výpočtu každým rokom skondenzuje v každom metri štvorcovom skladby 7,4 litra vody, ale odparí sa iba deciliter vody. Opísaný stav strechy je dôsledkom nevhodne navrhnutej a zrealizovanej strechy.

Riešila sa predovšetkým situácia so zatekaním, ale je potrebné pripomenúť, že v obvodových stenách, predovšetkým pri okenných nadpražiach sa v interiéri prejavovali výrazné praskliny, najskôr od pohybu panelov SPIROLL reagujúcich na zmeny vonkajších teplôt. Viditeľné je to na obrázku 06.

Kondenzácia vodnej pary v konštrukcii

Väčšinou nie je možné úplne zabrániť kondenzácii vlhkosti vo vnútri konštrukcie. O tom, či jej množstvo bude zodpovedať požiadavke rozhodujú vlastnosti materiálov a poradie vrstiev z týchto materiálov použitých v konštrukcii. Dôležité je ale aj vnútorné vlhkostné zaťaženie. Pre výpočtové posúdenie ho určujeme podľa normy STN EN ISO 13788.

V našom prípade tvorí vonkajšiu časť skladby železobetónové panely SPIROLL hr. 200 mm, na nich hutný betón v spáde s priemernou hrúbkou 60 mm a na ňom natavená hydroizolácia z SBS modifikovaných asfaltovaných pásov v celkovej hrúbke 8 mm. Všetky uvedené vrstvy majú pomerne veľký difúzny odpor, asfaltované pásy dokonca značný. V zimných mesiacoch, kedy sa vonkajšia teplota môže pohybovať v záporných hodnotách táto časť skladby premrzne.

Na spodnej strane skladby je sadrokartónový podhľad, ktorého difúzny odpor zodpovedá difúznym vlastnostiam 12,5 mm hrubej vrstvy sadry. Pohľad nie je doplnený žiadnou ďalšou vrstvou s vyšším difúznym odporom a jeho súvislosť je prerušená škárami osadených osvetľovacích telies.

V interiéri sa v zimnom období nachádza vyšší čiastočný tlak vodnej pary ako v exteriéri. To zapríčinilo vytvorenie toku vodnej pary smerom z interiéru do exteriéru. V prípade kedy je množstvo vodnej pary obmedzené plne funkčnou parozábranou prípadne vrstvy konštrukcie nekladú smerom k exteriéru vyšší odpor vodnej pare, nedôjde takmer k žiadnej kondenzácii vo vnútri konštrukcie.

V našom prípade je ale na vnútornej strane pod tepelnou izoláciou vrstva s pomerne malým difúznym odporom a na vonkajšej strane vrstvy, ktorých celkový difúzny odpor je značný. Dokonca, v spodnej vrstve sú škáry.

Cez podhľad a tepelnú izoláciu sa na spodný prechladený alebo premrznutý povrch panelov SPIROLL dostane veľké množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje, prípadne kondenzát vytvorí námrazu. Po oteplení a prehriatí betónu a panelu sa námraza roztopí, uvoľnená voda premáča tepelnú izoláciu a stečie na podhľad. To má za následok vznik estetickej poruchy na podhľade, ale predovšetkým znehodnotenie tepelnej izolácie, takže jav sa postupne prehlbuje.

Návrh novej skladby

Realizačnú firmu sme doviedli k riešeniu zhotovenia jednoplášťovej skladby s klasickým poradím vrstiev, kde bude zachovaná nosná vrstva, pôvodná hydroizolácia sa stane veľmi kvalitnou parozábranou, na ktorú sa zrealizuje nová tepelnoizolačná a hydroizolačná vrstva.

Realizáciou zateplenia sa posunie kondenzačná zóna do novej tepelnej izolácie, miera kondenzácie bude ale vyhovovať požiadavkám. Čo je veľmi dôležité, musí sa správne zatepliť presah strechy, V prípade, ak by nebolo zrealizované zateplenie tejto vykonzolovanej časti, išlo by o veľký tepelný most. Znamená to, že by popísané vlhkostné problémy iba zmiernili, rozhodne by úplne nezmizli. Nezateplená vykonzolovaná časť železobetónového stropu by veľmi ľahko v zimných mesiacoch spôsobila premrznutie priľahlej časti stropu nad interiérom a tvorba kondenzátu alebo námrazy by pokračovala.

Zvolené riešenie bolo pre investora pomerne priaznivé, predovšetkým pre minimálny zásah do interiéru. Vykonali sme overenie vlhkostného režimu skladby vo výpočtovom programe TEPELNÁ TECHNIKA 1D. Vo výpočte bolo potrebné zohľadniť pôvodnú tepelnú izoláciu, navrhnúť hrúbku novej tepelnej izolácie tak, aby kondenzačná zóna bola nad pôvodnou hydroizoláciou (novou parotesniacou vrstvou), t.j. na spodnom líci panelu SPIROLL bola vylúčená kondenzácia vodnej pary. V prípade, ak by bola odstránená z podhľadu pôvodná tepelná izolácia, čo by sa ale nezaobišlo od nechcených zásahov zo strany interiéru, mohlo byť hrúbka novej tepelnej izolácie menšia. Aby v konštrukcii nevznikala nežiaduca kondenzácia, navrhli sme tepelnú izoláciou z dosiek Kingspan Therma TR26 v hrúbke 120 mm v dvoch vrstvách. V kontrolnom posúdení nedochádza k prieniku teoretického čiastočného tlaku vodnej pary s čiastočným tlakom nasýtenej vodnej pary, t.j. nedochádza ku kondenzácii.

Záver

Skladba so zateplením z vaty zaveseným v podhľade pod masívnom betónovou konštrukciou nie je vhodná.

Je malá šanca, že sa zo strany interiéru podarí zrealizovať účinnú parozábranu, ktorá zabezpečí vyhovujúci vlhkostný režim takej skladby. V prípade parozábrany z ľahkej fólie je šanca nulová.

Dvojplášťová skladby strechy s povlakovou hydroizoláciou bude spoľahlivá iba v prípade, že spodný plášť bude tesný. Osvedčeným riešením je masívna monolitická alebo zmonolitnená doska s parozábranou z asfaltovaného pásu, ktorá je samozrejme realizovaná zhora.

Naopak riešenie s drevenou nosnou konštrukciou s parozábranou z ľahkej fólie do podhľadu by sa nemalo vôbec navrhovať a realizovať. Snaha „uvetrať“ takúto skladbu, aby bol vlhkostný režim pri očakávanom riziku netesností v parozábrane z ľahkej fólie vyhovujúci, povedie k veľkým energetickým stratám.

Jednoplášťová strecha s klasickým poradím vrstiev je veľmi dobrým riešením pre strechu s povlakovou hydroizoláciou. Je to skúsenosťami overené riešenie.

Jedinou výhodou osvetľovacích telies v podhľade je ľahké zistenie vrstiev nad podhľadom, ich stav a hrúbky.

Partneri programu