V rámci návrhu zaatikových žľabov existujú požiadavky, ktoré je potrebné splniť. Jednou z nich je jeho trvalá tesnosť voči tlakovej vode v celej jeho dĺžke a zároveň aj v rámci napojení na priľahlé konštrukcie ako strechu a vtoky, keďže môže dôjsť k vzdúvaniu vody. Okrem toho, že zaatikový žľab musí byť dokonalé tesný, musí zároveň jeho konštrukcia umožňovať voľnú dilatáciu jednotlivých prvkov. Splniť túto požiadavku pri žľaboch zhotovených z plechov je ťažké a zrealizovať v praxi ešte náročnejšie. Ďalšie požiadavky na zaatikový žľab sú najmä pri jednoplášťových strechách, kde sú súčasťou obalových konštrukcií, a to sú požiadavky na vzduchotesnosť a tepelnoizolačné vlastnosti z dôvodu dosiahnutia vyhovujúcej povrchovej teploty konštrukcie.
Diabol sa v rámci zaatikových žľabov vytvorených z plechu nachádza v ich častých poruchách a nefunkčnosti. Jednou z porúch je netesnosť spoja prvkov v žľabe. Keďže charakteristická vlastnosť klampiarskych konštrukcií je ich tepelná rozťažnosť. Práve preto je nutné používať spoje umožňujúce dilatáciu. Spoje vieme dilatovať klampiarskym detailom pomocou vyvýšených čiel, cez ktoré sa nasadí krycí plech. Tento detail si však vyžaduje dostatočnú stavebnú výšku žľabu, aby sa pri prívalovom daždi voda nedostala do spoja. Častou chybou pri realizácii dilatačných spojov v žľaboch je využitie silikónových alebo polyuretánových tmelov, prípadne prírezov asfaltovaného pásu ako nosných prvkov, čo z dlhodobého hľadiska pri veľkých silách dilatácie v žľabe nie je funkčné riešenie, skôr iba ako poistné a doplnkové (obr. 1 - 2). Samotná tesnosť spojov sa dá vyriešiť pomocou spájkovania plechov, ktoré nám vytvorí pevný spoj, avšak dilatáciu týmto spôsobom vyriešiť nevieme. Dôležité je aj samotné uloženie plechu tvoriaceho zaatikový žľab, ktorý musí byť uložený voľne na podklade, prípadne prichytený pomocou príponiek tak, aby mu bol umožnený pohyb. Ďalšou z porúch je samotné napojenie žľabu na priľahlú strechu (obr. 3 – 4). Dochádza tu najmä v zimnom období k hromadeniu snehu a to môže spôsobiť vzdutie vody (obr. 5). Ak úroveň napojenia plechového žľabu na krytinu priľahlej strechy je nižšia ako množstvo nahromadeného snehu, nemôžeme vylúčiť zatekanie vody v týchto miestach. Pri napájaní povlakovej hydorizolácie na klampiarsku konštrukciu žľabu je tiež potrebné počítať s veľkou tepelnou rozťažnosťou plechu. Z hľadiska vodotesnosti je potrebné spojiť povlakovú hydroizoláciu s klampiarskymi prvkami žľabu aj v mieste ich spojov. V dôsledku toho dochádza k namáhaniu povlakovej hydroizolácie vplyvom dilatačných síl, čo vedie k jej narušeniu a vzniku trhlín, cez ktoré je možné zatekanie do strešného plášťa. Zaatikový žľab sa často nachádza v úrovni tepelnoizolačnej vrstvy, a teda je tepelná izolácia pod žľabom v malej hrúbke alebo sa tam vôbec nenachádza. To má za následok zníženie teploty vnútorných povrchov, hlavne v zimnom období, kedy môže dôjsť k rastu plesní na vnútorných konštrukciách v dôsledku možnej povrchovej kondenzácie. Zaatikový žľab je často obklopený stavebnými materiálmi, ktoré môžu akumulovať vlhkosť. Pokiaľ nie je plech správne odvetraný alebo je v priamom kontakte s materiálmi spôsobujúcimi elektrolytickú koróziu, dochádza k jeho rýchlej degradácii. Častým problémom je aj podcenenie difúzne otvorenej vrstvy pod žľabom, kde kondenzuje vlhkosť a postupne „zožiera“ plech zospodu, pričom navonok môže žľab vyzerať nepoškodený. Voda sa v žľabe musí hýbať. Pri zaatikových žľaboch, ktoré sú často dlhé a vedené v rovine atiky, je kritickým bodom správne vyspádovanie smerom k odvodňovacím prvkom. Ak je spád nedostatočný alebo žľab časom sadne, voda v ňom začne stáť (obr. 6). Stojatá voda nielenže urýchľuje koróziu plechu, ale v zime zamŕza, čo vytvára tlak, ktorý dokáže roztrhať aj pevné spájkované spoje. Zatiaľ čo pri bežnom odkvape si nahromadené lístie všimnete ľahko, zaatikový žľab je „skrytý“ (obr. 7 – 8). Ak sa zanesie odtokový otvor alebo samotný žľab nečistotami, voda nemá kam pri prudkom daždi odtiecť. Ak sa voda v žľabe nahromadí a žľab nie je dostatočne tesný voči tlakovej vode, môže sa voda dostať cez netesnosti v žľabe strešného plášťa prípadne aj cez napojenie na priľahlú strechu, a to môže spôsobiť masívne zatekanie do interiéru. Z týchto všetkých spomenutých častých porúch zaatikových žľabov vyplýva, že dochádza k vzniku rozporu medzi požiadavkami na konštrukciu žľabu a vlastnosťami samotnej konštrukcie zaatikového žľabu z plechu. Vo výsledku, pri týchto konštrukciách vzniká častokrát nefunkčný kompromis medzi vodotesnosťou a zachovaním dilatácie.
Keďže sa klampiarska norma na území Slovenskej republiky nemenila, je stále platná norma z roku 1987, a teda je možné zhotovovať aj zaatikové žľaby z klampiarskych konštrukcií. Avšak „strechárska“ norma prešla revíziou a podľa posledného aktuálneho vydania STN 73 1901 z februára 2026 sa hlavne v horských a podhorských regiónoch navrhuje vyhnúť sa použitiu zaatikových žľabov, nakoľko sa ich použitie neodporúča a zároveň sa odporúča riešiť návrh zaatikových častí strechy povlakovou hydroizoláciou. V prípade inštalácie plechových zaatikových žľabov je vhodné doplniť strešnú konštrukciu o poistnú hydroizoláciu alebo zrealizovať bezpečnostný prepad spoločne s poistným žľabom. Podľa príručky Cechu strechárov Slovenska z apríla 2026 je žiadúce sa vyhýbať používaniu zaatikových žľabov na odvodnenie striech.
V rámci riešenia zaatikových žľabov je potrebné vyriešiť dve otázky. Ako navrhovať zaatikové žľaby v novostavbách a ako opraviť poruchy už zrealizovaných zaatikových žľabov z plechu?
Keďže už vieme aké sú požiadavky a poruchy v zaatikových žľaboch, mali by sme na základe týchto poznatkov vedieť navrhnúť Boha v detaile takéhoto žľabu, ktorý bude funkčný a bez porúch.
V rámci návrhu zaatikového žľabu pri novostavbách sa odporúča podľa STN 73 1901:2026 zhotovovať tieto konštrukcie z povlakovej hydroizolácie, či už vo forme asfaltovaného pásu alebo plastovej fólie (PVC/TPO/EPDM). Dôležité je, aby táto povlaková hydroizolácia žľabu odolala dilatačným pohybom podkladu, ale aj pohybom materiálu, z ktorého je vyrobená. Ak je krytina v ploche povlaková, tak hydroizolácia žľabu musí byť vodotesne napojená na povlakovú hydroizoláciu v ploche strechy. Ak je krytina v ploche skladaná alebo z falcovaného plechu, hydroizolácia žľabu musí byť spoľahlivo napojená na poistnú hydroizolačnú vrstvu tejto viacpláštovej strechy, a to najmä v dostatočnej výške a aj s dostatočným prekrytím (obr. 9 – 10). Tak ako skladba strechy v ploche, tak aj v miestach zaatikových žľabov musí byť splnená podmienka tepelnej techniky vrátane minimálnej povrchovej teploty, bilancie vlhkosti, množstva skondenzovanej vodnej pary a vzduchotesnosti. Sklon, ktorý je potrebné dodržať je minimálne 2%, pričom odporúčaný sklon je ≥ 3%. Tento sklon musí byť dodržaný v celej ploche plochej strechy vrátane úžľabí a zaatikových žľabov. Ak z nejakých dôvodov nie je možné dodržať sklon strechy vo všetkých požadovaných miestach strechy, je potrebné navrhnúť špeciálne opatrenia ešte vo fáze projektovej prípravy. Medzi takéto opatrenia patria napríklad cykly údržby v kratších intervaloch alebo zvýšenie požiadavky na hydroizolačnú spoľahlivosť hydroizolácie a podobne. Taktiež v rámci napojenia povlakovej hydroizolácie na teleso vtoku musí byť zrealizované bez hromadenia vody v okolí vtoku, z čoho vyplýva, že vtok musí byť najnižším miestom celej strechy. Práve preto odporúčame mať zónu v okolí vtoku zrealizovanú o 20 mm nižšie ako je priľahlá plocha strechy/žľabu. Tento detail nájdeme spracovaný na stránke www.dekpartner.sk alebo v aplikácii Stavebná knižnica DEK. Ak hrozí zamŕzanie vody vo vtokoch, musia byť navrhnuté ako vyhrievané. Vzdialenosť medzi vtokmi a prestupujúcimi konštrukciami musí byť taká, aby bolo možné spoľahlivé osadenie vtoku, ako aj jeho ukotvenie a napojenie na okolitú hydroizoláciu a odpadové dažďové potrubie. V prípade, ak by bola požiadavka na zhotovenie zaatikového žľabu z plechu, odporúčame ho zrealizovať podľa odporúčania Cechu klempířů, pokrývačů a tesařů a výrobcov plechových strešných krytín s použitím poistného žľabu s bezpečnostným prepadom a s vloženou poistnou hydroizolačnou vrstvou. Taktiež sa odporúča v rámci materiálu pre plechové žľaby používať hliník, ktorý sa vyznačuje dlhou životnosťou. Požadovaný sklon plechového žľabu je podľa STN 73 1901:2026 a aj podľa STN 73 3610 minimálne 1%. Pri plechových žľaboch nesmieme zabudnúť taktiež na dilatáciu, kde ju výrobcovia odporúčajú riešiť pomocou predpripraveného prvku - dilatačného žľabu.
Ako opraviť už existujúce zaatikové žľaby? Na základe vyjadrenia normy STN 73 1901:2026 ako sme už spomínali, sa odporúča tieto žľaby navrhovať z povlakovej hydroizolácie, a to buď z asfaltovaných pásov alebo plastovej fólie. V rámci výberu vhodného typu povlakovej hydroizolácie na prevedenie žľabu je potrebné zvážiť požiadavky na difúzny odpor, aký je priestor na opracovanie detailov hydroizolácie, aký druh hydroizolácie je použitý v ploche plochej strechy a samotný výsledný sklon povlakovej hydroizolácie v žľabe. Výhodou tohto riešenia je najmä tesnosť povlakovej hydroizolácie voči vode, ktorá pôsobí hydrostatickým tlakom a to na jednej strane v celej dĺžke žľabu, ale aj v miestach napojenia na povlakovú hydroizoláciu v ploche strechy a zároveň dodržať tepelnú dĺžkovú rozťažnosť materiálov. V súlade s STN 73 1901:2026 je potrebné dodržanie sklonu povlakovej hydroizolačnej vrstvy vrátane úžľabí a zaatikových žľabov minimálne 2%, pričom odporúčaný sklon je ≥ 3%. Ak to konštrukcia dovolí, je možné tento sklon vytvoriť pomocou spádových klinov z tepelnej izolácie, ale netreba zabudnúť na priestor, ktorý je potrebný na spoľahlivé opracovanie žľabu hydroizoláciou. Ak sklon nie je možné vytvoriť týmto spôsobom, je potrebné vyplniť celý žľab tepelnou izoláciou a vytvoriť spádovanie nad pôvodným žľabom pomocou rozháňacích klinov. Druhou možnosťou ako riešiť sklon je zachovanie pôvodného sklonu v žľabe a riešenie odvodnenia pomocou podtlakového systému, avšak je potrebné vybudovanie nového systému odpadového potrubia, ktoré je vhodné pre podtlakový systém. Parotesnosť a vzduchotesnosť je možné zabezpečiť vyložením pôvodného žľabu asfaltovaným pásom s napojením na nadväzujúce vzduchotesné konštrukcie. Ak riešime opravu žľabu z hľadiska tepelnej techniky je možné jeho dodatočné zateplenie rovnými doskami tepelnej izolácie alebo aj spádovými klinmi, ktorými sa zároveň zaistí aj dodatočné navýšenie sklonu. Možné spôsoby riešenia spádovania sú popísané vyššie. Pri napájaní povlakovej hydroizolácie zaatikového žľabu na plochu strechy z povlakovej hydroizolácie je možné vytvoriť spoľahlivé napojenie. Pri napájaní povlakovej hydroizolácie zaatikového žľabu na poistnú hydroizolačnú vrstvu skladanej krytiny nie je možné spoľahlivé vodotesné vytvorenie spoja. Z tohto dôvodu je potrebné vytiahnuť povlakovú hydroizoláciu do takej výšky, aby nedošlo k vzlínaniu vody pri topení nafúkaného snehu v žľabe. Výšku vytiahnutia izolácie ovplyvňuje aj rozmer žľabu a najmä klimatické podmienky miesta, kde sa žľab realizuje. Riešenie tohto spoja je nasledovné - rieši sa prekrytím poistnej hydroizolačnej vrstvy cez hydroizoláciu žľabu, ktorú je potrebné ukončiť na klampiarskej konštrukcii s ohybom, prípadne iným vyhovujúcim spôsobom. Taktiež nie je žiadúce, aby odtoku vody z poistnej hydroizolačnej vrstvy bránili akékoľvek prekážky. V niektorých prípadoch je potrebné navrhnúť samostatnú konštrukciu žľabu pre poistnú hydroizoláciu (obr. 11 – 15).
V novembrovom článku si detailne rozoberieme poruchy konkrétneho rodinného domu so zaatikovým žľabom a návrh riešenia, ktorý vypracovala naša projekčná a expertná kancelária DEKPROJEKT po dohode s investorom.
[1] STN 73 3610 (1987) Klampiarske práce stavebné
[2] STN 73 1901 (2026) Navrhovanie striech. Základné ustanovenia
[3] Pokrývačské pravidlá Cechu strechárov Slovenska pre návrh a realizácie striech budov (Vydanie druhé, 06/2025)