Vzdelávacie centrum

Hydroizolácia spodnej stavby patrí medzi základné prvky ochrany budovy pred účinkami vlhkosti a vody. Nesprávne navrhnuté alebo nekvalitne zrealizované riešenie môže viesť k závažným poruchám objektu a sekundárnym škodám na konštrukciách.

Predmetom kontroly hydroizolácie bola novostavba rekreačnej chaty s dvoma nadzemnými a jedným podzemným podlažím (Obr. 01). Objekt je založený v nepriepustných zeminách. Úroveň podlahy sa nachádza viac ako 2 000 mm pod úrovňou upraveného terénu. Hydroizolácia spodnej stavby bola zrealizovaná z fólie z mäkčeného PVC. Po dažďoch došlo k zaplaveniu spodnej stavby objektu.

Po zrealizovaní odkopania konštrukcií suterénu (Obr. 01 a Obr. 02), bola pre kontrolu hydroizolácie zvolená kombinácia dvoch kontrolných metód:

• iskrová skúška - detekcia netesností v ploche pomocou prístroja CONTROFOIL DETECTOR,

• ihlová skúška - detekcia netesností v spojoch PVC fólie pomocou skúšačky zvarov.

Pre správnu funkciu zhotovenia iskrovej skúšky je potrebné vytvoriť vodivý podklad pod kontrolovanou fóliou z mäkčeného PVC. V tomto prípade bol vodivý podklad zabezpečený zvýšenou vlhkosťou v železobetónovej doske a v obvodových stenách spodnej stavby. Ďalšou podmienkou, ktorú je potrebné zabezpečiť je suchý povrch hydroizolácie. Táto podmienka nebola na stavbe zabezpečená v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu bola skúška po dohode so stavbyvedúcim vykonaná len na suchých plochách obvodových stien.

Iskrovou skúškou bola na vybraných plochách identifikovaná iba jedna netesnosť v ploche. Nakoľko iskrovou skúškou nie je možné detekovať netesnosť v spojoch hydroizolačnej fólie, bola vykonaná aj ihlová skúška. Tá odhalila až 164 defektov (87 na vonkajších stenách, 77 v interiéri objektu). Defekty boli prevažne v oblasti zvarov a detailov. Zistené výsledky potvrdili predpoklad o nekvalitnej realizácii hydroizolačnej vrstvy spodnej stavby (Obr. 03 až Obr. 05).

Ako sme spomínali v úvode, objekt bol založený v nepriepustných zeminách s úrovňou podlahy viac ako 2 000 mm pod úrovňou upraveného terénu. V dôsledku akumulácie zrážkovej vody v zásype bez odvodnenia pomocou drenážneho potrubia dochádzalo k pôsobeniu hydrostatického tlaku vody na vodorovnú hydroizoláciu podlahy.

Vzhľadom na vysoký počet detekovaných netesností v spojoch hydroizolačnej vrstvy a v kombinácii s tlakovou vodou došlo k zaplaveniu priestorov spodnej stavby. V skladbe podlahy spodnej stavby nebolo v projektovej dokumentácii navrhnuté dostatočné priťaženie hydroizolácie betónovou doskou, ktoré by po dokončení konštrukcie zabezpečilo stabilitu vrstiev a eliminovalo vztlakové účinky vody. Tento nedostatok sa prejavoval už počas realizácie, keď na nedokončenej podlahe dochádzalo k viditeľnému vydúvaniu PVC fólie.

S rovnakým javom sme sa stretli aj pri iných stavbách, kedy práve v dôsledku pôsobenia vztlakových účinkov vody a nedostatočného priťaženia podlahy spodnej stavby prišlo k vytlačeniu celej skladby podlahy (Obr. 06). V danom prípade bola hydroizolačná vrstva vyhotovená kvalitne a neprišlo k jej porušeniu ani pri výraznom vydutí.

Pri kontrole boli zistené aj závažné nedostatky v realizácii detailov hydroizolačnej fólie. Použité tvarovky boli aplikované bez logickej väzby na konštrukčné riešenie a bez dodržania technologických postupov výrobcu hydroizolačnej fólie. Takéto riešenie nie je možné považovať za systémové, nakoľko nesprávne navrhnuté alebo zrealizované detaily významne znižujú spoľahlivosť a funkčnosť celej hydroizolačnej vrstvy. Nedostatočne boli vyhotovené aj bežné detaily, predovšetkým opracovanie vnútorných a vonkajších rohov (Obr. 07), ktoré patria medzi najrizikovejšie miesta hydroizolačných systémov z fólii z mäkčeného PVC.

Prestupy inštalácií cez hydroizolačnú vrstvu neboli v niektorých prípadoch utesnené vôbec, resp. boli riešené iba jednoduchým prírezom z PVC fólie (Obr. 08). Takéto riešenie je pri pôsobení tlakovej vody nevyhovujúce a dlhodobo nefunkčné.

Správnym návrhom a realizáciou by bolo použitie systémových prestupových prvkov, ako sú prítlačné pažnice alebo tesniace manžety, ktoré zabezpečujú trvalú vodotesnosť prestupu.

Ďalším rizikovým faktorom bolo napojenie stien na základovú konštrukciu. Výstuž, ktorá slúžila na prepojenie základovej konštrukcie a stien suterénu bola vedená priamo cez hydroizolačnú vrstvu (Obr. 09), čím došlo k jej niekoľkonásobnej perforácii. Dodatočné utesnenie prestupov výstuže bolo realizované polyuretánovým tmelom. Toto riešenie v podmienkach pôsobenia tlakovej vody je z hľadiska dlhodobej spoľahlivosti nevyhovujúce riešenie.

V tomto prípade nebol problém v samotnom type hydroizolačného materiálu, ale v nevhodnom konštrukčnom riešení napojenia stien spodnej stavby na základovú konštrukciu. Priame kotvenie výstuže cez hydroizoláciu je z hľadiska hydroizolačnej bezpečnosti vysoko rizikové.

Z pohľadu návrhu je vhodné uprednostniť také konštrukčné riešenia, ktoré umožňujú zachovanie kontinuity hydroizolačnej vrstvy bez jej perforácií, ako napríklad:

• izolácia do vane – vytvorenie ŽB prímurovky, zaťaženie od zeminy preberá prímurovka ukotvená do

základu (Obr. 10),

• vytvorenie ochranného priestoru - pred obvodovou stenou spodnej stavby sa vytvorí ochranný priestor, tlak zeminy preberá stena ochranného priestoru (Obr. 11),

• opretie päty steny o podkladový betón – založenie steny spodnej stavby sa vytvorí až na základe,

nižšie ako podkladový betón, príp. sa medzi základ a podkladový betón vloží rad debniacich tvárnic

(Obr. 12, Obr. 13),

• votknutie steny do ŽB dosky – vytvorenie ŽB výstužnej dosky na základe a votknutie steny spodnej

stavby do ŽB dosky, hydroizolácia je zhotovená pod ŽB doskou na vrstve podkladného betónu (Obr.

14).

V posudzovanom prípade drenážny systém úplne absentoval, aj keď objekt bol založený v nepriepustných zeminách na svahovitom pozemku. Chýbanie drenáže výrazne prispelo k hromadeniu vody v okolí spodnej stavby a k následnému pôsobeniu tlakovej vody na hydroizoláciu.

Správne navrhnutá a zrealizovaná drenáž by mala spĺňať nasledujúce podmienky:

• drenážne potrubie s priemerom min. 100 mm uložené v betónovom žliabku v spáde min. 0,5%,

• obalenie obsypového kameniva filtračnou geotextíliou zo 100% polypropylénu,

• umiestnenie drenážneho potrubia min. 200 mm pod úrovňou vodorovnej hydroizolácie,

• vytvorenie kontrolných a čistiacich šácht,

• odvedenie akumulovanej vody mimo objekt.

Uvedený prípad poukazuje na skutočnosť, že poruchy hydroizolácie spodnej stavby z fólie z mäkčeného PVC sú spravidla výsledkom kombinácie chýb v návrhu konštrukčného riešenia a nedostatočnej kvality realizácie.

Pre zabezpečenie funkčnej hydroizolácie spodnej stavby je potrebné:

• zvoliť správny typ hydroizolácie v závislosti od podmienok zakladania,

• dôsledne vyriešiť detaily napojenia, prestupov a spojov,

• zabezpečiť drenážne opatrenia ak je to možné,

• realizovať kontrolné skúšky kvality tesnosti.

Iba komplexný prístup v štádiu návrhu aj realizácie môže zabrániť vzniku závažných porúch a následne finančne náročným sanačným opatreniam.