Vzdelávacie centrum

Typická skladba s nevhodným umiestnením prvkov z dreva alebo z materiálov na báze dreva (Obr. 4):

• hydroizolačná PVC-P fólia

• separačná geotextília

• (spádová vrstva z EPS)

• OSB doska

• MW medzi (a pod) stropnými drevenými trámami

• parozábrana z fólie ľahkého typu

• SDK podhľad na kovovom rošte

Dôvodom, prečo si túto skladbu stavebníci vyberajú, je podľa nášho názoru jej jednoduchá realizácia a teda úspora ako časová tak aj finančná. Často taktiež býva nešťastná požiadavka investora využiť pre tepelnú izoláciu priestor medzi stropnými trámami, ktorý by inak zostal nevyužitý. Bohužiaľ sa však s touto skladbou stretávame čím ďalej, tým častejšie aj v projektových dokumentáciách, a to nielen pri drevostavbách, ale aj pri klasických murovaných objektoch, kde môže hrať úlohu tlak investora na zníženie ceny stavby.

RIZIKÁ SKLADBY

Riziká tejto skladby spočívajú v dvoch hlavných bodoch:

1) Nekomfortná realizácia parozábrany z fólie ľahkého typu nad hlavou bez pevného podkladu, ktorá je náchylná na nekvalitné opracovanie detailov, prestupov, ale aj presahov v ploche (Obr. 5). Naviac pri montáži SDK podhľadu väčšinou dochádza k perforácii parozábrany kotevnými prvkami a k jej znehodnoteniu (Obr. 6).

2) Nevhodné umiestnenie drevených prvkov v oblastiach skladby, kde dochádza ku kondenzácii – typicky OSB doska pod hydroizolačnou fóliou, OSB doska medzi hlavnou tepelnou izoláciou z minerálnych vlákien a spádovou vrstvou z EPS. Kondenzácia na týchto prvkoch potom spôsobuje ich biologické napadnutie a postupnú degradáciu (Obr. 7 až 10).

Skutočnosť, že sa varianty tejto skladby vyskytujú aj v projektových dokumentáciách je zarážajúca. Pri optimistickom zadaní hodnôt faktora difúzneho odporu parozábrany, kde projektant nezohľadní perforácie napr. kotevnými prvkami SDK podhľadu a samotnú kvalitu realizácie, môže dôjsť k mylnému záveru, že skladba síce výpočtovo vyhovie požiadavkám na maximálne ročné množstvo skondenzovanej vodnej pary v konštrukcii, aj na aktívnu ročnú bilanciu skondenzovanej a vyparenej vodnej pary, reálne chovanie parozábrany v skladbe však môže byť iné. Väčšou chybou je však nevyhodnotenie rizika ohrozenia drevených prvkov v konštrukcii kondenzáciou. Hmotnostná vlhkosť dreva alebo materiálu na báze dreva by nemala presiahnuť hodnotu 18%. Pri prekročení tejto hranice hrozí riziko biologického napadnutia týchto prvkov, ich následná degradácia až strata mechanických vlastností.

To, že so skladbou nie je niečo v poriadku zistí najčastejšie až majiteľ, keď sa pri pravidelnej kontrolnej obhliadke strechy prepadne pod zhnitou OSB doskou.

V týchto prípadoch nasleduje požiadavka na opravu strechy. Okrem zdegradovaných OSB dosiek však môžu byť biologicky napadnuté aj priľahlé nosné drevené trámy (Obr. 3), čo prináša riziko statických porúch, obzvlášť pri plochých strechách s priťažovacou vrstvou z kameniva. Vlhkosťou môže byť poškodená aj tepelná izolácia z minerálnych vlákien. Vlhká tepelná izolácia má horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako suchá a pri jej nasýtení a prípadnom odkvapkávaní vody hrozia hygienické poruchy na SDK podhľade v podobe vlhkostných máp a plesní. Oprava takejto skladby potom nie je lacnou záležitosťou. Rekonštrukcia totiž neznamená len výmenu zhnitých OSB dosiek za nové, je potrebné zmeniť celú koncepciu skladby, aby sa v budúcnosti poruchy neopakovali.

RIEŠENIE

V prípade požiadavky investora na zachovanie drevenej nosnej konštrukcie, tak najbezpečnejším a výpočtovo overeným riešením je použitie jednoplášťovej skladby DEKROOF 07A - SK s tepelnou izoláciou nad drevenou nosnou konštrukciou (Obr. 11). V tejto skladbe je uplatnený princíp konštrukčnej ochrany drevených prvkov, kedy sú tieto prvky umiestnené v interiéri, teda v oblasti bez rizika kondenzácie a prípadne následnej biologickej degradácie drevených konštrukcií. Ako parozábrana je v skladbe navrhnutý samolepiaci asfaltovaný pás GLASTEK 30 STICKER PLUS, ktorý sa kladie na celoplošné debnenie. Výhodou tohto riešenia je pokládka parozábrany a opracovanie presahov a prestupov zvrchu na pevnom podklade, samolepiaca úprava pásu umožňuje pokládku bez použitia plameňa. V porovnaní s nepohodlnou realizáciou parozábrany z ľahkých fólií zdola nad hlavou, prináša riešenie s asfaltovaným pásom na pevnom podklade nižšie riziko vzniku nedokonalostí a nevhodne opracovaných detailov. Na takto pripravený podklad sa potom kladú tepelnoizolačné dosky napr. z EPS, separačná vrstva z geotextílie FILTEK a hydroizolačná fólia z PVC-P napr. fólie ALKORPLAN. Umiestnenie tepelnej izolácie nad nosnou konštrukciou okrem konštrukčnej ochrany drevených prvkov prináša súvislú vrstvu tepelnej izolácie, čo znamená elimináciu tepelných mostov a menšiu hrúbku tepelnej izolácie, oproti riešeniu s tepelnou izoláciou medzi trámami. Prípadný SDK podhľad sa môže kotviť do drevených trámov a nedochádza k perforácii parozábrany ako pri štandardnom riešení s parozábranou z ľahkých fólií, realizovanou zo spodnej strany.

V prípade, že drevené nosné trámy nie sú poškodené a je možné ich zachovať, nemusí dôjsť k zásahu do konštrukcie z interiéru, tzn. k odstráneniu SDK podhľadu s pôvodnou parozábranou, ktorá je do drevenej nosnej konštrukcie kotvená. Okrem hydroizolačnej fólie odporúčame odstrániť aj zhnité OSB dosky a pôvodnú tepelnú izoláciu z minerálnych vlákien. Následný postup spočíva v realizácii nového celoplošného debnenia na pôvodné nosné trámy, parozábrany GLASTEK 30 STICKER PLUS, tepelnej izolácie napr. z EPS, separačnej vrstvy FILTEK a hydroizolačnej fólie ALKORPLAN. Potreba odstránenia tepelnej izolácie medzi a pod nosnými trámami nezávisí len od jej vlhkostného stavu. Rozhodnutie o ponechaní pôvodnej tepelnej izolácie by sa malo opierať o tepelnotechnické posúdenie novej skladby. Jej ponechanie pod novou parozábranou by totiž mohlo priniesť ďalšie problémy s kondenzáciou v skladbe.

Pri rekonštrukcii plochej strechy podľa princípu skladby DEKROOF 07A - SK je nutné upozorniť na fakt, že pri vyššie opísanom postupe dôjde k navýšeniu celkovej hrúbky skladby a plochá strecha musí mať dostatočne vysokú atiku, prípadne je potrebné jej navýšenie.

Ako bolo spomenuté, správna oprava týchto nevhodne navrhnutých skladieb nie je spravidla lacná. Preto býva veľakrát riešená iba pridaním odvetrávacích komínikov, prípadne výmenou zhnitých OSB dosiek za nové a pokládkou hydroizolačnej PVC-P fólie s odvetrávacími komínikmi. Toto riešenie však neprináša požadovaný efekt. Okrem faktu, že pre takéto "odvetranie" skladby väčšinou chýbajú nasávacie otvory aj dostatočne vysoká vzduchová medzera, nebude pri plochej streche s minimálnym sklonom dochádzať k potrebnému komínovému efektu, vďaka ktorému by mohlo dochádzať k odvetraniu vznikajúcej vlhkosti.

Na záver by sme chceli upozorniť, že pri nahradení hydroizolačnej PVC-P fólie za FPO/TPO fóliu, napr. z dôvodov očakávanej dlhšej životnosti hydroizolácie, musí dôjsť taktiež k úprave navrhovanej parozábrany. Faktor difúzneho odporu FPO/TPO fólií μ je cca 10x vyšší ako pri PVC-P fólii, z tohto dôvodu musí mať aj navrhnutá parozábrana vyšší faktor difúzneho odporu ako pri štandardnej skladbe s PVC-P fóliou. Pre tieto prípady je možné použiť napr. samolepiaci asfaltovaný pás s vložkou z hliníkovej fólie TOPDEK AL BARRIER.

ZÁVER

Pre bezchybný návrh skladby plochej strechy ako aj iných konštrukcií odporúčame použiť STAVEBNÚ KNIŽNICU DEK. Obsahuje databázu overených skladieb, konštrukčných detailov, ale aj ďalšie užitočné informácie. Je dostupná bezplatne na stránke www.dekpartner.sk.

Obzvlášť pri skladbách jednoplášťových plochých striech s nosnou konštrukciou z dreva alebo z materiálu na báze dreva by mal projektant vykonať posúdenie šírenia vodnej pary v konštrukcii a vyhodnotiť riziko ohrozenia drevených prvkov v skladbe kondenzáciou. K tomu je možné využiť program DEKSOFT – TEPELNÁ TECHNIKA 1D, ktorý je pre registrovaných partnerov v programe DEKPARTNER k dispozícií zdarma.

Pre konzultáciu k skladbám je možné osloviť technikov na pobočkách Stavebnín DEK.