Vzdelávacie centrum

Tá sa vylieva do debnenia vytvoreného na hornom okraji DT tvárnic napr. z drevených dosiek alebo z OSB dosiek. Výhodou použitia DT tvárnic je zníženie rizika nerovností a vytvorenie kvalitného podkladu pre následné lepenie tepelnej izolácie z XPS alebo z perimetrických dosiek a taktiež uľahčenie práce – vyhneme sa pracnej realizácii dreveného debnenia pre zvislé monolitické konštrukcie.

Možnosti ako sa vyhnúť realizácii debnenia z drevených dosiek ponúka vo svojich systémoch viacero výrobcov – v tomto prípade kombinujú funkciu debnenia s tepelnoizolačnou funkciou. Stratené debnenie je vytvorené systémovým výrobkom z tepelnoizolačných dosiek, najčastejšie z extrudovaného polystyrénu (XPS). Odpadávajú teda minimálne dva pracovné kroky, t.j. nutnosť odbednenia a realizácia dodatočného zateplenia základovej konštrukcie.

Veľa stavebníkov v snahe ušetriť za originálne prvky (alebo pod tlakom realizátora, ktorý si chce ušetriť prácu s výrobou debnenia) používa vlastný systém, ktorý kombinuje oba vyššie uvedené spôsoby. Zvislé konštrukcie sa vymurujú klasickým spôsobom z betónových DT tvárnic tak, ako je opísané v úvode tohoto článku. Na túto konštrukciu sa následne prikotví kontaktné zateplenie z XPS, alternatívne z perimetrických dosiek. Tepelnoizolačné dosky sa pri hornom okraji osadia s presahom nad DT tvárnice (Obr. 02), výška presahu sa určuje podľa hrúbky projektovanej vodorovnej dosky. Po vyliatí a znivelovaní betónovej dosky má stavebník hotový základ vrátane tepelnej izolácie. Jednou z výhod využitia tepelnoizolačných dosiek ako debnenia okraja vodorovnej dosky by sa dala považovať finančná úspora – nie sú potrebné dosky na debnenie a ďalej časová úspora - stavebník ušetrí minimálne 2 kroky (výroba debnenia z drevených dosiek a jeho oddebnenie). Potreba realizácie kontaktného zateplenia sokla neodpadá, je posunutá na začiatok výstavby.

Oba uvedené systémy s použitím tepelnej izolácie ako strateného debnenia narážajú pri realizácii povlakovej hydroizolácie z nataviteľných asfaltovaných pásov. Pri práci s plameňom v detaile sokla sa v tomto prípade musí pracovať veľmi obozretne, pretože by veľmi ľahko mohlo dôjsť k poškodeniu tepelnej izolácie. Otázkou zostáva, ako tento detail správne vyriešiť alebo ako ukončiť povlakovú hydroizoláciu z asfaltovaných pásov?

V oblasti navrhovania a realizácie hydroizolácií spodných stavieb na Slovensku nemáme dostatočnú oporu v normách. Vychádzať môžeme zo zásad ATELIERU DEK, ktoré sa opierajú o ČSN, prípadne o smernicu ČHIS. Z nich, okrem iného, pre nepodpivničené objekty vyplýva, že odporúčaná poloha vodorovnej hydroizolácie by mala byť minimálne 150 mm nad úroveň upraveného terénu. V praxi to veľakrát vypadá inak. V snahe o čo najplynulejší prechod z exteriéru do interiéru, najlepšie bez schodov a pri hrúbkach vrstiev nad hydroizoláciou, ktoré sa v dnešnej dobe pohybují okolo 200 mm, často poloha vodorovnej hydroizolácie vychádza tesne nad alebo dokonca pod úrovňou upraveného terénu. Stavebníci tento handicap zmierňujú vytiahnutím povlakovej hydroizolácie pomocou spätného spoja na zvislé konštrukcie. Podrobnejšie sa tejto téme venuje článok Hydroizolace nepodsklepených rodinných domů (DEKTIME 01/2015, Ing. Luboš Káně, Ph.D.).

Práve realizácia spätného spoja pri skladbe so strateným debnením z tepelnej izolácie nemusí byť vôbec jasná. Z tohoto dôvodu si opíšeme možnosti ako je možné tento detail vyriešiť:

Alternatíva č. 1:

Na vymurované DT tvárnice sa pred realizáciou debnenia z XPS nataví zvislý asfaltovaný pás s dostatočným presahom v hornej časti, ktorý sa po aplikácii XPS prehne cez tepelnú izoláciu (Obr. 03 až 05). Nenatavený presah asfaltovaného pásu je potrebné pred začatím betonáže vodorovnej dosky zakryť tak, aby nedošlo k jeho znečišteniu a poškodeniu. Zo sortimentu spoločnosti Stavebniny DEK je možné vybrať napr. asfaltovaný pás GLASTEK 40 SPECIAL MINERAL. Následný postup závisí od polohy vodorovnej HI voči upravenému terénu. Ak bude vodorovná HI min. 150 mm nad upraveným terénom postačuje presah asfaltovaného pásu napojiť na povlakovú HI v ploche dosky (Obr. 04).

V prípade ak poloha vodorovnej HI voči upravenému terénu nebude dostatočne vysoko, potom sa predpripravený presah po vymurovaní obvodových stien vyťahuje zvislo na túto stenu do dostatočnej výšky (Obr. 05).

Nevýhodou tohoto riešenia detailu je riziko zašpinenia a poškodenia nenataveného presahu asfaltovaného pásu v priebehu betonáže. Taktiež aj to, že nie je možné betónovú dosku pri betonáži zarovnať s hranou debnenia z XPS.

Alternatíva č. 2:

Toto riešenie vychádza z predpokladu, že vodorovná povlaková hydroizolácia bude vytiahnutá cez XPS, stiahnutá dole na zvislú plochu a na ňu sa následne po vymurovaní obvodových stien napojí zvislá povlaková hydroizolácia. Tepelná izolácia z XPS, respektíve obecne z penových plastov nie je odolná proti priamemu pôsobeniu plameňa. Pri natavovaní povlakovej HI z asfaltovaných pásov by mohlo dôjsť k poškodeniu (Obr. 06). Toto je možné vyriešiť samolepiacim SBS modifikovaným asfaltovaným pásom napr. GLASTEK 30 STICKER PLUS, pomocou ktorého sa prekryje XPS a na asfaltovaný pás sa v ďalšom kroku celoplošne nataví ďalší pás, napr. GLASTEK 40 SPECIAL MINERAL (Obr. 10). Po vymurovaní obvodových stien dôjde k napojeniu zvislej povlakovej HI. V prípade polohy vodorovnej HI min. 150 mm nad upraveným terénom nie je nutné realizovať zvislú HI na obvodovú stenu. Je nutné podotknúť, že riešenie na obr. 10 je len schématické zobrazenie povlakových hydroizolácií a nerieší konečné povrchové úpravy. Vyššie uvedené asfaltované pásy nie sú určené ako konečná povrchová úprava konštrukcií. Nemajú dostatočnú ochranu proti UV žiareniu a z tohoto dôvodu je potrebné detail sokla ošetriť vhodnou povrchovou úpravou.

Skutočnosť, že sa povlaková hydroizolácia realizuje až po betonáži vodorovnej dosky prináša výhodu, že povrch betónovej dosky je možné pri betonáži zarovnať podľa hornej hrany debnenia z XPS (Obr. 07 až 08).

Toto riešenie má ale niekoľko nevýhod. V mieste prechodu zvislého asfaltovaného pásu z plochy XPS na plochu obvodového muriva je vytvorený odskok a pod asfaltované pásy by sa po správnosti mali vytvoriť nábehy pod uhlom 45°, alternatívne fabiony (napr. z cementovej malty), aby sa povlaková hydroizolácia neohýbala do pravého uhla (Obr. 10). To znamená ďalšiu prácu naviac a prvok, ktorý bude na obtiaž pri následnej realizácii kontaktného zateplenia obvodového muriva. Dosky tepelnej izolácie, ktoré by mali nadväzovať v mieste fabiónu nie je prakticky možné zrezať do požadovaného tvaru tak, aby nevznikali medzi nimi netesnosti. V tomto kritickom mieste vzniká liniový tepelný most. Ďalšou možnosťou je nábehy vytvoriť zrezaním tepelnoizolačných dosiek z XPS pod uhlom 45° (Obr. 09), komplikovanosť tohoto detailu sa však vôbec nezmení.

Obvykle pri štandardnom spôsobe zateplenia základovej konštrukcie sa dosky z XPS aplikujú na konci celkovej realizácie objektu. Pri spôsobe kedy dochádza k realizácii XPS už na začiatku výstavby (Obr. 02), sa zvyšuje pravdepodobnosť jeho poškodenia – manipulácia s materiálom, vnútrostavenisková doprava, stavba lešenia, vplyv poveternostných podmienok (Obr.07 až 08).

Výhody použitia XPS ako strateného debnenia:

• finančná úspora za rezivo na debnenie,

• časová úspora pri betonáži (odpadávajú 2 kroky – realizácia debnenia a oddebnenie).

Nevýhody použitia XPS ako strateného debnenia:

• riziko poškodenia XPS plameňom pri natavovaní povlakovej HI z asfaltovaných pásov (Obr. 06),

• riziko mechanického poškodenia XPS vzhľadom k jeho realizácii na začiatku výstavby,

• uľahčenie práce pri betonáži spôsobuje komplikácie pre nadväzujúce profesie (izolatér, fasádník),

• Alt. 1 – vzhľadom k predpripravenému presahu asf. pásu nie je možné betónovú dosku zarovnať podľa hrany XPS (Obr. 03),

• Alt. 1 – riziko znečistenia a poškodenia predpripraveného presahu asfaltovaného pásu,

• Alt. 2 – potreba vytiahnutia zvislej povlakovej HI z XPS na obvodové murivo pomocou nábehu alebo fabiónu (Obr. 10),

• Alt. 2 – nerovnosť pod KZS spôsobená nábehmi/fabiónmi (Obr. 10), která komplikuje realizáciu KZS a vytvára líniový tepelný most.

ZÁVER

Pri nepodpivničených objektoch s polohou vodorovnej povlakovej HI dostatočne vysoko nad úrovňou upraveného terénu (bez použitia spätného spoja), by systém strateného debnenia z XPS mohol byť funkčný a jeho výhody by mohli viesť k finančným aj časovým úsporam (za predpokladu dodržania obozretnosti pri práci s plameňom v blízkosti XPS a zabezpečenia ochrany XPS proti poškodeniu počas výstavby).

Pri realizácii spätného spoja z dôvodu vytiahnutia povlakovej HI na zvislé obvodové murivo, začínajú nevýhody tohoto systému prevažovať nad jeho časovými a finančnými úsporami.

Uľahčenie práce vo fáze betonáže spôsobuje komplikácie pre izolatérov aj fasádnikov. Riešenie tohoto detailu je zbytečne komplikované oproti štandardnému riešeniu so zateplením základov až po realizácii povlakovej hydroizolácie - napr. skladba DEK zateplenie sokla nepodpivničenej stavby DP.3801A.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štandardné riešenie realizácie betónovej dosky do dočasného doskového debnenia a realizácia zateplenia až po zhotovení povlakovej hydroizolácie z asfaltovaných pásov (Obr. 11) je riešenie overené, funkčné a z našej strany odporúčané.