Prihlásiť | Registrovať
Bezplatnú registráciu v programe DEKPARTNER je možné získať prístup k rozšírenej technickej podpore.
Aplikácie
Na jar v roku 2018 nás oslovila realizačná firma ohľadom spolupráce na rekonštrukcii strechy nad bazénom v jednom tatranskom hoteli. Strecha po 5 ročnej kompletnej rekonštrukcii začala vykazovať vlhkostné defekty, ktoré vyústili do stavu, že sa strecha pri chôdzi začala miestami prepadávať a časť dreveného podhľadu sa zrútila.
Nosná konštrukcia haly je tvorená zaoblenými drevenými lepenými väzníkmi, ktoré sú vzájomne prepojené drevenými priečnymi trámami. Samotný strešný plášť nekopíruje tvar väzníkov, ale je tvorený zalomenými plochami. Hlavá časť strechy je odvodnená na vedľajšiu menšiu plochú strechu, zvyšná časť strechy do líniového žľabu nad terasou.
V prvom kroku bolo potrebné vykonať stavebný prieskum, súčasťou ktorého sa sondážou zisťovala skutočná skladba strešného plášťa a hlavne stav jednotlivých vrstiev. Pri zisťovaní skutkového stavu boli nápomocné fotky z poslednej rekonštrukcie a pôvodná projektová dokumentácia, ktoré sme mali k dispozícii od realizátora. Pôvodná skladba strechy je uvedená na Obr. 11.
Zo zistených informácií bolo jasné, že za vznikom vlhkostných problémov konštrukcie bola nevhodne zvolená skladba strešného plášťa. Pri bazénových halách ako aj celkovo pri vnútorných priestoroch s upravovaným vnútorným prostredím, kde teplota a relatívna vlhkosť dosahuje dlhodobo parametre vyššie ako 20°C a 50 %, je potrebné dbať na zvýšenú pozornosť pri návrhu obalových konštrukcií a taktiež na detaily jej napojenia na okolité konštrukcie. V prípade riešenej konštrukcie bol zanedbaný návrh, ale taktiež aj samotná realizácia. V čom teda urobili predchádzajúci projektanti a realizátori chybu?
Vzduchotesnosť je základ
Pri návrhu obvodových konštrukcií v bazénoch je potrebné zvoliť skladby tak, aby vlhký teplý vzduch zostal v čo najväčšej miere uväznený vo vnútri stavby. Aby sme to dosiahli je potrebné v skladbe navrhnúť vrstvu, ktorá bude vzduchotesná. V skladbách strešných plášťov túto vlastnosť preberá parozábrana. V našom objekte bola použitá na pozícii parozábrany viacvrstvová fólia DRAPE ARKTIK, ktorá je vyrobená vrstvením hliníkových, penových a bublinkových fólií. Spoje fólií boli lepené systémovou páskou a bola natiahnutá medzi jednotlivými lepenými nosníkmi, ku ktorým bola pritesnená tmelom. Počas prieskumu boli viditeľné netesnosti v spojoch fólií a taktiež je pravdepodobné, že tmelený detail napojenia na lepené väzníky z dlhodobého hľadiska nevydržal byť vzduchotesný. Otázne je tiež utesnenie škáry medzi posledným väzníkom a štítovou stenou. V sonde realizovanej pri atike nebolo viditeľné utesnenie tohto detailu. Vlhký a teplý interiérový vzduch teda netesnosťami v parozábrane prenikal do ďalších vrstiev skladby.
Dvojplášťová strecha s vetraním ?
Strecha bola navrhnutá ako dvojplášťová s vetracou medzerou pod horným dreveným debnením. V najvyššom bode strechy síce bola vytvorená líniová štrbina na odvod vzduchu, ale keďže v najnižšom bode strecha voľne prechádzala do menšej plochej strechy bez prerušenia hydroizolačnej fólie, nebolo tu vytvorené nasávanie vzduchu do vzduchovej medzery a prirodzené prúdenie vzduchu (komínový efekt) v dutine bolo nefunkčné. V ploche strechy na nachádzali odvetrávacie hlavice. Tie ale nie sú osadené v každom poli vetracej medzery a ich funkčnosť sa teda obmedzuje na sektor medzi dvoma latami, kde je hlavica osadená. Vlhkosť prenikajúca cez netesnosti v parozábrane nebola zo skladby v dostatočnej miere odvetrávaná a v skladbe sa hromadila. Prestupu vlhkosti v skladbe bránila hlavne vrstva asfaltovaných pásov na prvom plošnom debnení, cez ktorý sa vlhkosť nemohla dostávať do vzduchovej medzery.
Zabudované drevené prvky v skladbe
Keďže vetranie strešného plášťa nebolo dostatočne funkčné, strecha z fyzikálneho hľadiska fungovala skôr ako jednoplášťová. Na plošných drevených prvkoch, ktoré sú v zimnom období ochladzované, mohla prenikajúca vlhkosť skondenzovať a pri jej hromadení spôsobovala ich degradáciu.
Keď spojíme tieto 3 nedostatky, dostaneme vysvetlenie, prečo strecha už po 5-tich rokoch existencie vykazovala rozsiahlu degradáciu. Teplý vlhký vzduch z interiéru prenikal netesnosťami v ploche a v detailoch napojenia parozábrany do vyšších vrstiev strešného plášťa. Prenikol striekanou tepelnou izoláciou, kde narazil na prvú prekážku, ktorú tvorilo prvé drevené debnenie. Na debnení sa nachádzal asfaltovaný pás, ktorý ešte viac znemožnil ďalší prestup vlhkosti do exteriéru. Keďže sa tieto vrstvy nachádzali nad tepelnou izoláciou, v zimných mesiacoch boli studené a prestupujúca vlhkosť na ich povrchu kondenzovala. Rovnaký princíp sa zopakoval pri druhom, vrchnom debnení. Keďže nebola vzduchová medzera dostatočne vetraná, teplý vzduch sa tu mohol hromadiť a kondenzovať na spodnej hrane vrchného debnenia. Objem skondenzovanej vody bol taký veľký, že miestami bolo drevené debnenie úplne zdegradované. Na niektorých miestach bolo možné preglejku rezať zalamovacím nožíkom alebo dokonca ručne vyberať úplne rozpadnutú dosku.
Čo s takouto strechou?
Keďže takto navrhnutá a zrealizovaná strecha nebola z pohľadu prenikania vlhkosti vôbec funkčná, v rámci návrhu rekonštrukcie sme sa rozhodli pôvodnú skladbu demontovať a namiesto nej sa navrhla jednoplášťová strecha s klasickým poradím vrstiev. Základom a hlavným prvkom skladby, ktorá má zabezpečiť funkčnosť, bola parozábrana z asfaltovaného pásu s hliníkovou vložkou TOPDEK AL BARRIER. Tá sa osadila na plné drevené debnenie a dôkladne sa riešili všetky detaily napojenia na okolité konštrukcie. Toto napojenie je veľmi dôležité z hľadiska prestupu vlhkosti do skladby strechy. Ako tepelný izolant sa navrhli dosky z polyisokyanurátu (PIR) o celkovej hrúbke 200 mm. Hydroizolačnú funkciu potom preberala PVC-P fólia, ALKORPLAN 35176 hrúbky 1,5 mm, mechanicky kotvená do podkladu,. Realizátor si bol vedomý dôležitosti správneho vyriešenia detailov strešného plášťa, preto vo veľkej miere využíval službu autorského dozoru, v rámci ktorého sa riešili tieto detaily priamo na stavbe.
Návrh strechy a prístup realizátora k dielu bol správny nakoľko po 3 zimách je strecha funkčná a nevykazuje žiadne defekty.
Čo dodať?
Už pri návrhu strešného plášťa a obzvlášť pri riešení strechy nad bazénmi je zo strany projektanta lepšie zvoliť systémové a overené skladby a riešenia. Je tiež potrebné dodržiavať základné princípy návrhu strešných konštrukcií, či už podľa platných noriem alebo podľa základných stavebných zvyklostí. Pri rekonštrukcii je potrebné si dať veľký pozor na to, aké vrstvy budú v skladbe ponechané a v akom stave budú zabudované. Strechy nad bazénom z hľadiska ich náročného vnútorného prostredia je potrebné navrhovať konštrukčne čo najjednoduchšie a prikladať veľký dôraz na jej funkčnosť. Okrem návrhu skladby je veľmi dôležité konštrukčné vyriešenie všetkých detailov napojenia sklady na okolité konštrukcie ako sú obvodové steny, priečky, okná a pod. Taktiež, ak je to možné, je potrebné vyhnúť sa zabudovaniu drevených prvkov do skladby plochých striech predovšetkým tam, kde by mohlo dôjsť k ich degradácii.
Ing. Matej PORKERT | DEKPROJEKT SR s.r.o.
