Havarijný stav
Vzhľadom na to, že ide o jediné krematórium na východnom Slovensku, o to viac ochromil prevádzku smútočných obradov jeho havarijný stav, ktorý nastal v apríli 2022 prepadnutím časti strechy počas jedného zo smútočných obradov. Prepadla sa časť strechy pri jeho hlavnom vchode a následne bol zakázaný pohyb v obradných sieňach. V krematóriu ostali funkčné iba kremačné pece. Dôvody vzniku havárie boli najmä dlhodobé zatekanie do strešného plášťa, pričom nosný plynosilikátový panel je ako materiál nasiakavý a absorboval vodu do svojej štruktúry. Tento jav po čase spôsobil koróziu výstuže panelu, ktorá stratila svoju statickú funkciu a nasledovalo jej oddelenie od panelu a následné prepadnutie panelu. Tento havarijný stav bol výsledkom zanedbanej údržby a minimálnych investícií do objektu. Stal sa teda impulzom pre investíciu a modernizáciu tohto objektu po 41 rokoch, aby sa čo najrýchlejšie zabezpečila jeho opätovná funkčnosť a zároveň sa vykonala rekonštrukcia, ktorá dá budove nový vzhľad, ale zachová výzor a hlavnú myšlienku tejto budovy.
Rekonštrukcia
Autorom projektu rekonštrukcie krematória je Ing. Marek Merjavý - syn Ing. arch. Pavla Merjavého , ktorý je verejnosti známy z viacerých projektov a zrealizovaných stavieb na Slovensku, v spolupráci so statikom Ing. Marošom Tomášom. Spoločne aj dohliadali na vykonávanie rekonštrukčných prác, aby prebiehali veľmi citlivo vzhľadom na výraz objektu. V rámci projektu rekonštrukcie sa na objekte krematória riešila okrem iného práve kompletná sanácia strešných konštrukcií, ktoré havarijný stav spôsobili, výmena obkladu objektu v interiéri ako podhľad a obklad obvodových stien tunela a z exteriéru obklad fasády za metalický systém DEKMETAL. Navrhnutý bol prvok DEKLAMELLA z hliníkového plechu výšky 100 mm vo farebnom odtieni RAL 8025. Z dôvodu veľkej tvarovej členitosti objektu sa v rámci PD vypracovalo celkom 35 kladačských plánov.
Prvý krok v rámci rekonštrukcie bolo odstránenie nosných častí konštrukcií strechy, hlavné oceľové konštrukcie sa spevnili doplnením a natreli ochranným antikoróznym náterom. Nová nosná konštrukcia strechy bola vytvorená z trapézového plechu s následnými vrstvami nového strešného plášťa. Do trapézového plechu sa následne kotvil trapézový záves s krížovou zostavou líniových Omega profilov, ktoré nesú podhľad z lamiel v interiéri.
Pri realizácii fasády sa vychádzalo zo systémovej skladby DEK FS.4001A, kde na bodové konzoly kotvené do obvodovej pôvodnej nosnej konštrukcie z plynoslikátových panelov je pripevnený líniový obvodový Z profil, ktorý umožňuje rektifikáciu prípadných nerovností. Nasleduje zateplenie minerálnou vatou, na Z profily sa dočasne prilepí difúzne otvorená fasádna fólia, následne je prichytená pomocou zvislého profilu Omega, ktorý vytvára prevetrávanú medzeru svojou výškou. Posledný krok je osadenie lemovacích prostriedkov a prikotvenie fasádneho obkladu. Pred samotným začiatkom prác bola realizovaná ťahová skúška kotevnej techniky do pôvodných plynosilikátových panelov obvodového plášťa. Výsledky boli vyhovujúce, a tak sa mohlo pristúpiť ku kotveniu konzol do obvodovej nosnej konštrukcie. Ako to býva pri rekonštrukciách, vždy môže niečo prekvapiť, a inak to nebolo ani v tomto prípade. Po odstránení pôvodného obkladu sa ukázalo, že pôvodná obvodová konštrukcia z plynosilikátových panelov je nasiaknutá vodou, spodné panely mali veľký výskyt trhlín a taktiež sa objavila aj korózia výstuže. Z hľadiska statiky hrozilo narušenie celého systému panelov, a preto bolo statikom rozhodnuté o zámene obvodovej nosnej konštrukcie. Nosná konštrukcia sa navrhla zo sendvičových panelov vyplnených minerálnou vlnou, na ktoré sa realizoval fasádny obklad. Nevýhodou tejto zmeny bolo najmä odstránenie pôvodných plynosilikátových panelov, úprava a doplnenie pôvodnej oceľovej konštrukcie, čo viedlo samozrejme aj k vypracovaniu nových podkladov v rámci projektovej dokumentácie DEKMETAL, ale aj k predĺženiu stavebných prác.
Najdôležitejšie bolo, aby výsledný efekt nového ozdobného obkladu v exteriéri z DEKMETALU bol čo najlepší. Bolo teda nutné v prvom kroku skontrolovať rovinnosť nosnej konštrukcie a jej odchýlky a následne vyznačiť jednotlivé body oceľovej konštrukcie, kde bolo nutné lokálne navariť zrovnávacie uholníky. Niekoľkokrát bol na stavbe aj technik DEKMETALU Ing. Kučera, aby realizátorom poradil, ktoré body oceľovej konštrukcie bude treba upraviť pre čo najlepší výsledný vizuálny efekt.
Pri konzultáciach s technikom sa išlo do najmenších detailov, aby výsledný efekt obkladu nič nenarúšalo. Jedným z takýchto detailov bol aj prechod zo zvislej časti fasádneho obkladu na časť horizontálnu. Na niektorých miestach objektu musel byť obkladový prvok v horizontálnej časti zošikmený, ktorého nepravidelné zošikmenie nevytváralo požadovaný vizuálny efekt z čelného pohľadu na objekt. Aby nedochádzalo k vizuálnemu narušeniu a prechod bol plynulý, použila sa preto lišta na schovanie prierezov týchto lamiel. Taktiež sa počas realizácie riešilo aj vytvorenie príliš ostrých uhlov rohov, kde prichádzali do úvahy dve riešenia, zámena prvku DEKLAMELLA za DEKCASSETE prípadne ponechanie DEKLAMELLY, ale s limitným ohybom.
V rámci interiéru sa musela opäť realizačná firma popasovať pri montáži podhľadu, kde boli použité DEKLAMELLY s perforáciou. Napríklad v oblúkových rohoch miestnosti a taktiež aj pri nadväznosti podhľadu na masívny strešný svetlík. Vďaka súčinnosti všetkých zúčastnených sa vyriešili všetky neočakávané detaily k ich vzájomnej spokojnosti.
Pri pohľade na objekt s dokončeným novým opláštením z exteriéru a s novými podhľadmi v interiéri si objekt zachoval svoju pôvodnú tvár. Prvky DEKMETAL dodávajú objektu dôstojnosť a nepôsobia rušivo vzhľadom na funkciu daného miesta. Objekt má aj po modernizácii stále zachovaný pôvodný projektový výraz a myšlienku svojho prvotného autora.
Záver
Objekt krematória je výborným príkladom toho, kam až môže zájsť zanedbaná niekoľkoročná údržba. Preto nezabúdajme na pravidelnú údržbu objektov, aby sme sa vyhli podobným havarijným stavom, ktoré nemusia vždy skončiť bez ujmy na zdraví a taktiež, aby tieto havarijné stavy neboli jediným impulzom modernizácie objektov.
Ing. arch. Pavol Merjavý (1935 - 2023)
Autorom pôvodného projektu Krematória z rokov 1972 – 1975 v Košiciach je Ing. arch. Pavol Merjavý. Verejnosti známy z viacerých projektov a zrealizovaných stavieb na Slovensku aj v zahraničí, za ktoré bol ocenený mnohými významnými oceneniami. Podľa úryvku z knihy Architekt Pavol Merjavý bolo samotné projektovanie krematória pre pána Merjavého zaujímavé, keďže bolo potrebné vytvoriť taký priestor, ktorý by zodpovedal pocitom a aj nálade pozostalých lúčiacich sa s nebohým. Samotná myšlienka návrhu bol princíp tunela, pretože sa aj hovorí, že ten, kto zomrel, ide za svetlom na konci tunela. Podoba budovy krematória je z tohto dôvodu tunel a svetlo na jeho konci nám znázorňuje zadná presklená stena veľkej obradnej siene s pohľadom do lesa – prírody. Príroda v jej rôznych podobách počas jej ročných období navádza optimistickejšiu atmosféru pokračovania života. Ďalší prvok zrkadlo, ktoré sa v kostoloch a ani smútočných obradoch veľmi nenavrhuje, je umiestnené dosť vysoko na to, aby sa v ňom pozostalí videli, ale pomáha vytvárať ilúziu ďalších, nehmatateľných priestorov. Pán architekt zakomponoval do objektu aj veľmi dôležitý prvok, a to posun truhly so zosnulým smerom nadol po poslednej rozlúčke. Z technického hľadiska ide o výťahy s postupným zatváraním dvierok počas pôsobenia jemnej hudby. Týmto prvkom sa snažil stvárniť myšlienku, že každý človek putuje po smrti „do zeme‟. Komplex bol postavený v rokoch 1975 – 1981.
Literatúra/Zdroje
[1] TOKARČÍK, D. Po rekonštrukcii strechy sa v Krematóriu opäť začne so smútočnými obradmi, 2023
[2] Architekt Pavol Merjavý - Laureát Ceny Emila Belluša 2022, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 2022. 44 s. ISBN 978-80-89934-15-7
[3] JANEČEK, E. Rekonstrukce obvodového pláště a interiérových obkladů Krematorium Košice, 2024
[4] Fotodokumentácia z archívu Ing. Mareka Merjavého
Aplikácie
