Prihlásiť | Registrovať
Bezplatnú registráciu v programe DEKPARTNER je možné získať prístup k rozšírenej technickej podpore.
Aplikácie
Stabilizácia vrstiev strechy s povlakovou hydroizoláciou sa dimenzuje na účinky sania vetra, elimináciu negatívnych účinkov objemových zmien a v prípade väčších sklonov (väčšinou od 5°), aj proti posunu vrstiev vplyvom gravitácie.
Na strechách s povlakovou hydroizolačnou vrstvou sa väčšinou používajú nasledujúce spôsoby stabilizácie vrstiev:
Lepenie má dlhoročnú tradíciu v používaní horúceho asfaltu. Tento spôsob je spoľahlivý a s overenou vysokou životnosťou. Z hľadiska technológie a bezpečnosti práce je ale pomerne dosť náročný. Práve z tohto dôvodu sa v posledných rokoch stávajú stále obľúbenejšie rôzne druhy lepidiel za studena, najmä lepidla na báze polyuretánu.
Polyuretánové lepidlá majú relatívne vysokú pevnosť v šmyku a odtrhu, teplotnú a chemickú odolnosť a adhéziu k horšie zlepiteľným povrchom. Kvalitnejší spoj poskytujú polyuretánové lepidlá dvojzložkové, vzhľadom k cene a jednoduchosti aplikácie však prevažujú lepidlá jednozložkové. Jednozložkové polyuretánové lepidlá majú už vopred skombinované jednotlivé zložky hmoty, nie je ich teda potrebné miešať ani zlučovať pred alebo počas aplikácie. V jednozložkovom lepidle sú polyoly s izokyanátmi namiešané tak, aby v zmesi zostali nezreagované izokyanátové skupiny, ktoré sú citlivé na aktívny vodík (obsiahnutý napr. vo vode). Tieto potom pri aplikácii v kontakte so vzdušnou vlhkosťou reagujú (vulkanizujú). Začne sa tým proces tvorby polymérnej siete, následkom čoho lepidlá tuhnú a tvrdnú.
Spomínané PU lepidlá sú na stavebnom trhu dostupné v dvoch základných formách. Jedna je vo forme gélovej, pripomínajúcej svojou konzistenciou medovú hmotu. Z plechových nádob sa nanáša jednoduchým vyliatím v pruhoch a následne sa roztierajú do plochy. Nevýhodou je nízka výška vypenenia a preto je možné gélové lepidlá použiť k lepeniu tepelných izolácii k podkladu a medzi sebou iba na rovných plochách, s rovinnosťou maximálne do 5 mm na 2 m. Existujú aj gélové lepidlá určené k lepeniu hydroizolačných povlakov zo syntetických fólií alebo asfaltovaných pásov so špeciálne upravenou spodnou plochou k podkladu.
Pre lepenie tepelných izolácií na podklady s reálnou rovinnosťou sú vhodnejšie jednozložkové polyuretánové peny s vyššou mierou napenenia. Tieto lepidlá sú dodávané v dvoch obvyklých veľkostiach balení – pištoľové kartuše o objeme 750 ml alebo oceľové tlakové nádoby obsahujúce 10,4 kg lepidla. Produkty ponúkané v predajniach siete Stavebnín DEK sú uvedené na konci tohto článku.
Aplikácia lepidla sa realizuje podľa technologických zásad a pokynov predpísaných výrobcom. Spravidla sa lepidlo nanáša v pravidelných pruhoch na príslušný podklad. Pri prvej aplikácii odporúčame vykonať skúšobné nanesenie pruhu lepidla pre nastavenie aplikačného zariadenia. Na plochu s nanesenými pruhmi lepidla sa kladú dosky tepelnej izolácie. Lepidlo pred uložením dosky nesmie začať na povrchu tuhnúť a nesmie vytvoriť škrupinu. Na zatuhnuté lepidlo by sa už povrch tepelnej izolácie dostatočne nenalepil. Výrobcovia sa v technologických predpisoch odlišujú dobou ukladania dosiek a odporúčaným spôsobom pritláčania dosiek. Vplyv spôsobu uloženia izolácie a prípadného opakovania prítlaku v dobe zrenia bude predmetom overovacích skúšok popísaných nižšie.
Počet (vzdialenosť) pruhov lepidla v jednotlivých oblastiach strechy sa stanoví podľa zaťaženia vetrom a prídržnosti. Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiadny normový spôsob zistenia prídržnosti PU lepiacej peny, môžu byť hodnoty uvedené výrobcami (ak sú vôbec uvedené) porovnateľné len ťažko. Niektorí výrobcovia dokonca využívajú metodiku pre prídržnosť povrchovej úpravy stavebných konštrukcií (omietky, obklady a pod.). Tieto ale dostatočne nezohľadňujú podmienky aplikácie a fungovania lepidla na skutočnej streche. Z uvedených dôvodov sme v Ateliéri DEK vyvinuli vlastnú metódu stanovenia prídržnosti PU lepidiel tak, aby čo najviac zodpovedala reálnej aplikácii.
Skúšky sme vykonávali na skúšobných telesách veľkosti 200 x 200 mm. Pod každým telesom boli dva druhy lepidla. Podkladnou vrstvou bola OSB doska hr. 22 mm. Na dosku bola aplikovaná parozábrana zo samolepiaceho asfaltovaného pásu GLASTEK 30 STICKER PLUS s jemnozrnným minerálnym posypom na hornom povrchu. Tento povrch je charakteristický pre väčšinu nataviteľných či samolepiacich asfaltovaných parozábran. Samolepiaci asfaltovaný pás bol prilepený na podklad, aktivovaný pri zvýšenej teplote s miernou podporou plameňa a následne plošne zavalcovaný, aby došlo k čo možno najlepšiemu priľnutiu. Po vychladnutí sa na takto pripravenú plochu lepil potrebný počet skúšobných telies.
Lepilo sa v rôznych aplikačných podmienkach (teploty, vlhkosti) alebo postupoch realizácie. Pre každú kombináciu podmienok a postupov bolo zrealizovaných niekoľko modelov poskytujúcich až stovku skúšobných telies a z nich potom bolo získané veľké množstvo hodnôt vhodných k statickému spracovaniu.
Počas skúšok sa potvrdil predpoklad, že významný vplyv na prídržnosť tepelnej izolácie k podkladu pri lepení polyuretánovými lepidlami má nerovnosť podkladnej vrstvy. S rastúcou nerovnosťou prídržnosť pruhov lepidiel významne klesá.
Skutočné hodnoty nerovností boli overené na niekoľkých realizovaných skladbách pomocou rotačného lasera v sieti bodov po 0,5 m v oboch navzájom kolmých smeroch na ploche konštrukcie.
Prvý z obrázkov zobrazuje plochu 1 m2, na ktorej bola sieť bodov výpočtovo „zjemnená“ po 0,1 x 0,1 m. Na druhom obrázku je na tom istom výseku plochy dopracovaný vplyv „T“ spoja asfaltovaných pásov natavených alebo lepených na podklad. Mapa bodov a v nich stanovené nerovnosti bola zhotovená pre celú plochu strechy. Poslúžila ku stanoveniu odchýlok rovinnosti a aj ako podklad pre analýzu výberu vhodnej veľkosti dosiek tepelnej izolácie. K podrobnostiam o zisťovaní rovinnosti sa dostaneme v niektorom z ďalších článkov. Bolo preukázané, že na stavbách sa bežne vyskytujú nerovnosti v od 0 do 14 mm. Nižšie ukážeme vplyv takýchto nerovností na priľnavosť lepidiel.
Pre imitáciu nerovnosti na modeloch poslúžili drevené dištančné podložky rôznych výšok umiestnené na pripravený skúšobný podklad (OSB doska s parozábranou z asfaltovaného pásu). Medzi ne sa aplikovali pruhy lepidla a následne vzorky tepelnej izolácie. Skúšky prídržnosti boli uskutočnené s rôznou výškou dištančných podložiek na rôznych materiáloch tepelnej izolácie a s rôznymi lepidlami. Zároveň sa menila teplota a vlhkosť. Pri každej zo skúšok sa overovala výdatnosť (spotreba) lepidla na bežný meter lepiacich pruhov. Meranie prídržnosti prebiehalo po úplnom vytvrdnutí lepidla, v závislosti na podmienkach prostredia - väčšinou za 7 až 10 dní od aplikácie. Ťahové skúšky boli vykonané mechanickým kalibrovaným ťahomerom s digitálnym odpočtom a zaznamenávaním hodnôt.
Obr. 01 – Príprava plochy pre nalepenie skúšobných telies. Na OSB doske je nalepená parozábrana, na nej pomocné pásky pre dodatočné odčítanie gramáže lepidla.
Obr. 02 – Nanášanie pruhov lepidla medzi dištančné podložky
Obr. 03 – Ukladanie skúšobných telies do lepidla
Obr. 04 a 05 – Nalepené skúšobné telesá z tepelného izolantu a na nich nalepené pomocné prírezy OSB dosiek pre pripevnenie skúšobného zariadenia.
Obr. 06 – Schéma skúšobného telesa pripraveného k ťahovej skúške
Obr. 07 a 08 – Meranie ťahovej sily na jednom zo skúšobných telies
Graf 1
Z grafu 1 je zrejmé, že v porovnávacej skúške gélový typ lepidla dosiahol merateľnú pevnosť do nerovnosti 4 mm. Hoci obe lepidlá mali pri dokonale rovnom podklade úplne rovnakú únosnosť. S minimálnym nárastom nerovnosti krivka gélového lepidla prudko klesá. Penové lepidlo si udržalo dostatočné napätie v ťahu aj pri nerovnosti 10 mm. Na základe tohto merania a skúseností z kontrolných sond na vybraných stavbách odporúčame pre priaznivejšiu elimináciu nerovností v súvislosti s adhéznou pevnosťou lepidla použitie penových polyuretánových lepidiel.
Graf 2
Vplyv teploty pri aplikácii na prídržnosť lepidla je v grafe 2 demonštrovaný na nerovnosti podkladu 4 mm. Nerovnosť 4 mm je pri použití gélového lepidla už problematická. Pri teplote 21°C nedosahuje gélové lepidlo ani hodnoty prídržnosti penového lepidla nanášaného pri teplote 8°C. Pri teplote 8°C je rozdiel v prídržnosti až 65%.
Boli testované izolanty EPS 100 a EPS 150, zvolilo sa penové lepidlo dodávané v klasickej pištoľovej kartuši aplikované krátkou pištoľou a penové lepidlo dodávané v tlakovej nádobe – tanku. Lepidlo z tanku bolo aplikované dlhou pištoľou s hadicou.
Graf 3
Pri skúške bolo preukázané, že pevnosť použitého expandovaného polystyrénu nemala takmer žiadny vplyv na prídržnosť polyuretánového penového lepidla.
Tvar kriviek v grafe 3 pri oboch testovaných lepidlách je takmer zhodný. Avšak krivky pre lepidlo aplikované v tankovej variante sú posunuté vyššie ako pre lepidlo v kartuši. Tankové lepidlo má vyššiu prídržnosť. Každý druh balenia pravdepodobne vyžaduje inú receptúru lepidla, odlišujú sa taktiež tlaky v balení.
Vzhľadom k tomu, že technologické predpisy výrobcov lepidiel sa líšia v odporúčaniach ako ukladať dosky tepelnej izolácie z hľadiska ich pritlačenia do lepidla alebo opakovaného zaťaženia počas procesu tvrdnutia, chceli sme tieto rôzne procesy porovnať. Pre skúšku bolo vybraté lepidlo v tanku v kombinácii s tepelnou izoláciou EPS 100.
Na troch rôznych skúšobných modeloch bolo realizované lepenie troma rôznymi spôsobmi:
I.spôsob – Pre aplikáciu lepidla boli vzorky izolačných dosiek ukladané do lepidla a pritlačené. Ďalej boli vzorky ponechané bez zaťaženia.
II.spôsob - Pre aplikáciu lepidla boli vzorky izolačných dosiek ukladané do lepidla a pritlačené.
Dosky boli opätovane pritláčané po 5., 10. a 15. minúte od nalepenia.
III.spôsob - Pre aplikáciu lepidla boli vzorky izolačných dosiek ukladané do lepidla a pritlačené.
Vzorky boli potom zaťažené. Záťaž na vzorky pôsobila stabilne až do úplného
vytvrdnutia lepidla.
Graf 4
Zo súhrnného grafu 4 je možné porovnať vplyv jednotlivých spôsobov realizácie na prídržnosť. Najväčšiu prídržnosť dosiahneme pri realizácii tretím spôsobom, t.j. keď je tepelná izolácia po nalepení dlhodobo zaťažená. Tento spôsob stabilizácie dosiek však kladie na stavbu zvýšené materiálové nároky. Je nutné mať priťažovací materiál na všetky dosky tepelnej izolácie, pod ktorými prebieha proces vytvrdzovania lepidla v trvaní niekoľko desiatok minút až hodín. Najmenej vhodný je prvý spôsob, pri ktorom necháme izolačné dosky nezaťažené. Z hodnôt taktiež vyplýva, že spôsob ukladania a priťažovania dosiek nemá vplyv na prídržnosť lepidla, na rozdiel od nerovností.
Uvedené skúšky boli realizované na pôde experimentálneho a rozvojového centra DERIC, ktoré spoločnosť Stavebniny DEK vybudovala v Brne. V experimentálnom centre je realizované testovanie polyuretánových lepidiel, ako aj ďalších súčastí strešných plášťov plochých striech, ako sú systémy mechanického kotvenia, samolepiace asfaltované pásy a pod. Experimentálna budova DERIC umožňuje tiež sledovanie veľkoplošných modelov plochých a šikmých striech a stala sa tak neoddeliteľnou súčasťou procesu tvorby systémových skladieb konštrukcií, ktoré sú prezentované v elektronickej Stavebnej knižnici DEK alebo tlačených katalógoch. Projektanti majú do Stavebnej knižnice DEK alebo k tlačeným publikáciám jednoduchý prístup prostredníctvom programu DEKPARTNER na webovej adrese www.dekpartner.sk.
Polyuretánové penové lepidlá majú dnes nezastupiteľný význam v systémoch striech stabilizovaných lepením. Výhody lepenia spočívajú predovšetkým v zamedzení vzniku tepelných mostov v ploche strechy. Taktiež nedochádza k perforácii podkladných vrstiev, čo zvyšuje tesnosť parozábrany. Pri aplikácii lepidiel nevzniká prach ani iné nečistoty a minimalizuje sa hlučnosť. Montáž je jednoduchá, s lepidlami i s aplikačným náradím sa ľahko manipuluje. Lepidlá majú dobrú adhéziu a vzniknutý spoj má pri správnom fungovaní skladby dlhodobú životnosť. Pre vytvorenie kvalitného lepeného systému je potrebné voliť vhodné lepidlá s garanciou technického riešenia a aplikovať ich podľa systémových zásad s prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam. Vyššie uvedené poznatky sú zohľadnené tiež v publikácii Strechy s povlakovou hydroizolačnou vrstvou – Skladby a detaily, konštrukčné, technické a materiálové riešenie.
Na testovanie polyuretánových lepidiel sa podieľajú aj konzultační technici Stavebnín DEK, ktorí majú s aplikáciou skúsenosti a sú pripravení zákazníkom Stavebnín DEK, a projektantom poskytnúť informácie pri tvorbe konkrétnych projektov.
|
Krátka kartušová aplikačná pištoľ, kovová, vo variante s teflónovým povrchom pre zníženie priľnavosti lepidla k pištoli a jednoduchšie čistenie. |
|
Tank s obsahom 10,4 kg lepidla INSTA-STIK STD od výrobcu DOW. Súvislá aplikácia vo väčšej ploche. Udávaná výdatnosť sa pohybuje okolo 250 – 300 bm pruhu lepidla pri šírke pruhu 25 – 30 mm Je vhodné pre lepenie tepelných izolácii k podkladu a vzájomnému lepeniu dosiek tepelnej izolácie. |
|
Dlhá aplikačná pištoľ pre prácu v stoji s dostatočne dlhou hadicou umožňujúcou pohodlnú manipuláciu s pištoľou nezávisle od tanku. Pištoľ zadným dorazovým kohútom umožňuje reguláciu prietoku a tým plynulé nanášanie lepidla v pruhu rovnakej šírky. |
|
Aplikačná trubica s hadicou. Odporúčame pre jednorazové alebo menej časté používanie. Hadica sa naskrutkuje priamo na tank, kohút pre otvorenie toku lepidla slúži zároveň k regulácii jeho množstva. |
|
Čistiaci prechodový kus. Umožňuje nasadenie kartuše čističa na aplikačnú hadicu vo variante s aplikačnou pištoľou alebo s aplikačnou trubicou. |
|
DEKFOAM čistič aplikačných pištolí na PU penu. Špeciálne vyvinutý prostriedok určený k čisteniu aplikačných pištolí na polyuretánovú penu. Je vhodný pre odstraňovanie nevytvrdenej peny z aplikačného náradia, pracovného priestoru, ventilovej časti fľaše a pod. |
