Prihlásiť | Registrovať
Bezplatnú registráciu v programe DEKPARTNER je možné získať prístup k rozšírenej technickej podpore.
Aplikácie
Nižšie opísaný prípad poruchy skladby strechy nám opäť pripomína, že konštrukciám so zabudovaným drevom alebo materiálmi z neho vyrobených je potrebné sa špeciálne venovať. Predovšetkým pri posúdení vlhkostného režimu.
V niektorých domoch novo postaveného súboru radových domoch sa takmer hneď po dokončení v priebehu zimného obdobia začali objavovať v podstrešnej časti vlhkostné poruchy. Na sadrokartónových podhľadoch sa tvorili vlhkostné mapy a dochádzalo k zatečeniu vody cez podhľad.
Úlohou Znaleckého ústavu DEKPROJEKT bolo znalecké posúdenie stavu striech a stanovenie príčin vzniku poruch. Taktiež bolo požadované koncepčné riešenie nápravných opatrení.
V rámci šetrenia boli detailne preskúmané dva vytipované rodinné domy kde dochádzalo k poruchám v najväčšej miere. Súčasťou prieskumu boli sondy do strešného plášťa z interiéru aj exteriéru.
Nosné steny rodinných domov sú z keramických tvárnic, zastrešené plochými viacplášťovými strechami s vetranou medzerou. Nosná konštrukcia strechy je tvorená drevenými lepenými nosníkmi výšky 300 mm doplnených z hornej časti hranolmi v spáde pre zabezpečenie sklonu povrchu strechy. Zo spodnej časti je na nej zavesený podhľad z SDK dosiek montovaných na dvojitý kovový rošt, nad ktorým bola zrealizovaná parotesniaca fólia. Nad fóliou je vrstva tepelnej izolácie z minerálnych vlákien hrúbky 300 mm. Nad tepelnou izoláciou je nevetraná vzduchová medzera vymedzená hranolmi upravujúcimi sklon strechy.
Na nosnej konštrukcii z hornej strany je celoplošné debnenie z drevovláknitých DHF dosiek, na ktorom je položená poistná hydroizolačná vrstva (PHV) z viacvrstvovej, difúzne otvorenej fólie.
Horný plášť strechy je tvorený debnením z OSB dosiek na drevených latách výšky 80 mm, ako krytina je použitá PVC-P fólia, ktorá je od debnenia separovaná ochrannou geotextíliou. Strecha je odvodnená do odkvapových žľabov. Časť strechy je lemovaná atikou premenlivej výšky. Okraje atík sú lemované vetracími štrbinami výšky cca 60 - 80 mm, do ktorých je vyvedená vzduchová vrstva. Vetracie otvory boli prekryté mriežkami.
Počas prieskumu zo sond z exteriéru nebola zistená zatečená voda v hornom plášti. Debnenie z OSB dosiek bolo suché bez stopy zatekania. Rovnako sa nevyskytovala vlhkosť na difúzne otvorenej fólii.
Na spodnom povrchu debnenia z DHF dosiek bol vo všetkých sondách zistený masívny výskyt plesní. Pri pohľade do vzduchovej vrstvy bolo viditeľné, že plesne sa vyskytujú v celej ploche DHF dosiek. Stopy plesní boli viditeľné aj na hornom povrchu tepelnej izolácie z minerálnych vlákien a drevených nosníkoch. Taktiež boli viditeľné stopy po odkvapkávaní vody zo spodného povrchu DHF dosiek do tepelnej izolácie. Vzduchová vrstva medzi DHF doskami a tepelnou izoláciou, vymedzenou drevenými spádovými hranolmi nebola vetraná.
Počas realizácie sond zo strany interiéru bola zistená voda, ktorá sa zachytila na parozábrane. Samotná parotesniaca fólia bola zrealizovaná spojito. V mieste prestupujúcich kanalizačných potrubí boli niektoré rúry nevhodne vedené, čo znemožnilo vzduchotesnú realizáciu parozábrany.
Na sadrokartónových doskách boli viditeľné stopy vlhkostných porúch.
Zatekanie do strechy netesnosťami v hydroizolácií bolo možné vylúčiť, poruchy neboli viazané na zrážkovú činnosť. Pri zatečení by v skladbe strechy boli najvýraznejšie stopy po výskyte vody v dutine pod najvyšším plášťom strechy. Záznam z prieskumu nás navádzal k tomu, že ako príčina poruch strechy bolo označené nedostatočné vetranie strechy. Hrúbka vzduchovej vrstvy pod horným plášťom nerešpektuje odporúčanie normy STN 73 1901 [2]. Diskutabilná je aj veľkosť vetracích otvorov a to hlavne po odčítaní nemalej plochy ochranných mriežok. Nie príliš šťastné je aj vyústenie niektorých vetracích otvorov – geometria detailu umožňovala ľahké upchatie napadnutým snehom a to aj v prípade relatívne malej snehovej pokrývky. Aj napriek tomu sme konštatovali, že vetranie pod najvyšším plášťom strechy nebolo príčinou uvedeného stavu. Všetky poruchy sa odohrávali o úroveň nižšie, v nevetranej dutine vymedzenej spádovými hranolmi medzi tepelnou izoláciou a DHF doskami. Aj keď samotné dosky aj fólia na nich položená sa považuje za difúzne otvorené, aj napriek tomu došlo k masívnemu rastu plesní a ku kondenzácii. Množstvo kondenzátu pri extrémnych teplotách v zime dokonca spôsobilo zatekanie do podhľadu.
Realizácia parozábrany zo spodnej strany bola označená za pomerne kvalitnú a obvyklú pre tento typ konštrukcie. Viditeľné netesnosti boli okolo prestupov kanalizačného potrubia, ktorých umiestnenie neumožňovalo správnu realizáciu parozábrany.
Pozornosť sa teda upriamila na priebeh teplôt a vlhkostný režim strechy. Výpočtom sa zistilo, že skladba spĺňa odporúčanú hodnotu normy na súčiniteľ prechodu tepla. Povrchová teplota vnútorného povrchu skladby s rezervou taktiež splnila požadované hodnoty. Rast plesní na vnútornom povrchu skladby bol teda v ploche skladby vylúčený.
Zaujímavejšie hodnoty vyplynuli z podrobného výpočtového posúdenia kondenzácie a bilancie vodných pár. Pri priemerných mesačných hodnotách teplôt vzduchu, kedy sa vonkajšie teploty pohybujú pod bodom mrazu nedochádza k výpočtovému vzniku nadmernej kondenzácie vodných pár. Pri extrémnych podmienkach hlboko pod bodom mrazu (pri teplotách blížiacich sa - 15 °C), výpočtovo však dochádza ku kondenzácii na spodnom povrchu prostredného plášťa, teda na spodnom povrchu DHF dosiek. Tieto závery presne odpovedajú reálnemu stavu.
Podľa výpočtu taktiež dochádza k prekročeniu 18% vlhkosti v oblasti drevených prvkov (DHF dosky).
Výpočtová ročná bilancia skondenzovanej vlhkosti je aktívna, nedochádza teda k akumulácii vody v skladbe strechy.
Konštatovali sme, že poruchy ku ktorým dochádza pri teplotách hlboko pod bodom mrazu (-15 °C), sú spôsobené nevhodne navrhnutou skladbou strechy, kde stredný plášť nad nevetranou vzduchovou vrstvou je zrealizovaný z drevovláknitých DHF dosiek. Vzniku kondenzácie prispievajú aj lokálne netesnosti v parotesniacej vrstve.
V našich výpočtoch bola parozábrana samozrejme uvažovaná hodnotami faktoru difúzneho odporu upravenými korekciou zahrňajúcou vplyv jej zabudovania s prienikmi kotevných prvkov. Výrobca súce udáva faktor difúzneho odporu blížiaci sa hodnote 1 000 000, ale pri použití 4 kotiev na meter štvorcový o priemere 4 mm, okolo ktorých vznikne pri montáži v parozábrane medzera 1 mm, bude výsledná hodnota iba cca 25 000 a to za predpokladu kvalitnej realizácie bez ďalších netesností.
Dosky sú z materiálu, ktorý umožňuje ľahké uchytenie a rozvoj zárodkov plesní, možno ich aj sám obsahuje. Pri teplotách okolo - 15 °C je potom kondenzácia tak masívna, že voda odkvapkáva do tepelnej izolácie a následne sa dostane až na podhľad.
Naše výpočty ukázali, že z hľadiska vlhkostného režimu je opísaná skladba strechy problematická aj za výpočtových podmienok vnútorného a vonkajšieho prostredia. Nakoľko išlo o čerstvo dokončené novostavby, sme presvedčení, že k urýchleniu rozvoja plesní a k masívnej kondenzácii mohlo prispieť aj akési „vlhkostné preťaženie“ z vnútornej strany. Z nedávno dokončených konštrukcií, predovšetkým tých, ktoré sú zhotovené mokrými procesmi, dochádza k uvoľňovaniu vody, ktorá výrazne zhoršuje vnútorné parametre vzduchu oproti návrhovému stavu.
Zvažovali sme 3 varianty riešenia:
Ako najúčinnejšia bola vyhodnotená tretia varianta – zmena strechy na jednoplášťovú. Bola ale tiež najnákladnejšia. Prvá varianta bola hodnotená pri obavách z nedostatočnej tesnosti parozábrany za rizikovú.
Ani jednu variantu nejde bohužiaľ hodnotiť ako nízko nákladovú. Vždy je nutné strechu odkryť buď zhora alebo zo spodu, čo vždy predstavuje znehodnotenie niektorých vrstiev a nutnosť ich nového zrealizovania. Nakoniec bola vybraná prostredná varianta – realizácia účinnejšej parozábrany zo strany interiéru. K realizácii došlo nasledujúcu jar a leto.
Ako prvé boli demontované SDK pohľady v celom podlaží pod strechou. Odstránené boli sadrokartónové dosky, kovové rošty a parotesniaca fólia. Dočasne bola odstránená aj tepelná izolácia z minerálnych vlákien. Ako nová parotesniaca vrstva bol predpísaný samolepiaci asfaltovaný pás s hliníkovou vložkou hr. 2,2 mm. Pred realizáciou nových vrstiev bol predpísaný protiplesňový náter na minerálnu tepelnú izoláciu a drevené nosníky. Ošetrený bol aj spodný povrch DHF dosiek. Následne bola tepelná izolácia z minerálnych vlákien namontovaná naspäť.
Ako materiál umožňujúci s väčšou spoľahlivosťou vytvoriť tesnú parozábranu bol zvolený samolepiaci asfaltovaný pás. Podmienkou pre jeho bezchybnú montáž je súvisle tuhý podklad. Po predchadzajúcich skúsenostiach sa už vôbec nepúšťame do úvah vytvoriť debnenie napr. z OSB dosiek hr. 18 mm a potom zo spodu „tapetovať“ asfaltovaným pásom. Osvedčenou technológiou je polepenie rubovej (hornej) strany dosiek asfaltovaným pásom na pracovnom stole.
Prelepené spoje boli pre dlhodobé zabezpečenie tesnosti prekryté priskrutkovaným prírezom OSB dosky, aby sa nerozlepovali. V kontakte parozábrany s nadväzujúcimi stenami boli presahy pásov pritlačené do stien kotvenými hranolmi alebo oceľovými UD profilmi.
Zo spodnej strany strešnej skladby tak bol vytvorený súvislý asfaltový povlak s hliníkovou vložkou, so zlepenými a zabezpečenými spojmi.
Následne došlo k montáži nového sadrokartónového podhľadu.
Pôvodne navrhnutá skladba striech sa všetkým účastníkom výstavby zdala bežná a nečakalo sa, že nebude funkčná pri obvyklom štandarde realizácie. Aj napriek tomu prišlo k poruche, ktorú bolo potrebné dlho a nákladne napravovať. Spôsob riešenia opravy sa samozrejme musí prispôsobiť už existujúcim konštrukciám.
Pre hľadanie spoľahlivejšieho riešenia by sa v katalógu konštrukčných riešení DEK ponúkala napr. jednoplášťová skladba strechy DEKROOF 07-A SK (SC.1007A), zrealizovaná zhora na nosnú drevenú konštrukciu s celoplošným debnením. Umiestnením nosných drevených prvkov blízko interiéru by bola hneď na začiatku zabezpečená ich konštrukčná ochrana pred kondenzáciou vlhkosti a jej nežiadúcimi vplyvmi. Skladba DEKROOF 07-A SK (SC.1007A) poskytuje vyššiu spoľahlivosť dosiahnutia priaznivého vlhkostného režimu vďaka montáži parotesnej zábrany ako súvislého povlaku z homogénne spájaných asfaltovaných pásov pokladaných zhora na súvislý podklad. Aby bolo možné využiť všetky výhody skladby DEKROOF 07-A SK (SC.1007A), musela by byť uplatnená v komplexnom návrhu domu od začiatku.
Aktuálne konštrukčné detaily k typizovaným skladbám sú projektantom a architektom k dispozícii na webovej stránke programu technické podpory DEKPARTNER www.dekpartner.cz. Registrácia do programu je bezpatná.
Článok vychádza zo znaleckého posudku spracovaného Ing. Lubomírom Odehnalom a Ing. Danielom Mašlárom zo znaleckého ústavu DEKPROJEKT.
[1] ZIEGLER, Tomáš, Ing., Porucha ploché střechy rodinného domu s lehkým dolním pláštěm, DEKTIME SBORNÍK 2019
[2] STN 73 1901 Navrhovanie striech. Základné ustanovenia (06/2005).
