Prihlásiť | Registrovať
Bezplatnú registráciu v programe DEKPARTNER je možné získať prístup k rozšírenej technickej podpore.
Aplikácie
Článok sumarizuje poznatky z prieskumu stavu strechy so skladbou umiestnenou nad krokvami. Potvrdzuje rizikovosť riešenia skladby pomocou PIR dosiek s nakašírovanou fóliou priamo na krokvy s vynechaním celoplošného debnenia.
Článok sumarizuje poznatky z prieskumu stavu strechy so skladbou umiestnenou nad krokvami. Potvrdzuje rizikovosť riešenia skladby pomocou PIR dosiek s nakašírovanou fóliou priamo na krokvy s vynechaním celoplošného debnenia.
Pred niekoľkými rokmi sa v riešení strechy so skladanou krytinou začali presadzovať skladby nad krokvami. Jednou z výhod takýchto skladieb sme považovali veľkú spoľahlivosť zabezpečenia vzduchotesnosti strechy, nakoľko celoplošné debnenie, na ktorom ďalšie vrstvy strechy spočívali, zabezpečovali pevný a stabilný podklad pre realizáciu parotesniacej a vzduchotesniacej vrstvy. Stále väčším záujem o nadkrokvové skladby striech viedli niektorých tvorcov nadkrokvových skladieb k snahe o cenovú optimalizáciu a objavili sa aj skladby, kde nie je celoplošné debnenie použité. O tom, aký význam má celoplošné debnenie sme sa mohli presvedčiť na 12 rokov starej stavbe, na ktorú sme sa mohli spolu s realizačnou firmou v rámci konzultačnej činnosti pozrieť. Na stavbe sa vyskytli vlhkostné problémy, ktoré bolo potrebné riešiť.
Na začiatok si zhrnieme prednosti celoplošného debnenia v skladbe:
Strecha, ktorú sme mohli preskúmať po 12 rokoch mala nasledujúcu skladbu:
Tepelnoizolačná vrstva z PIR dosiek formátu cca 600 x 2400 mm bola realizovaná v celej ploche strechy, t.j. aj v odkvapovom a štítovom presahu. PIR dosky bolo kladené v jednej vrstve s hrúbkou 120 mm priamo na konštrukciu krovu s úpravou hrany pero a drážka (Obr. 01). Parotesniacu funkciu mala v skladbe plniť hliníková fólia na spodnom povrchu PIR dosiek. Táto fólia bola v spojoch dosiek, samozrejme iba v plochách medzi krokvami prelepená bitúmenovou páskou. Nakašírovaná podstrešná fólia bola v presahoch zlepená integrovanými samolepiacimi páskami. Skladba bola stabilizovaná pomocou skrutiek aplikovaných cez kontralaty a PIR dosky až do krokiev. Hliníková fólia na spodnom povrchu PIR dosiek nebola žiadnym spôsobom prepojená s obvodovými a vnútornými stenami.
Medzi PIR doskami boli škáry v rozmedzí cca 5 – 17 mm (Obr. 02 až Obr. 04). Na niektorých doskách bolo vidieť vydutie smerom od krokiev. Vodorovné škáry boli väčšie ako škáry po spáde. Podľa realizačnej firmy boli škáry medzi PIR doskami po dokončení strechy pred 12 rokmi takmer nulové. Bitúmenová páska, ktorou boli škáry zo spodnej strany prelepené, sa vplyvom rozšírenia škár odtrhli od podkladu (Obr. 04). Skladba je nevzduchotesná a neodoláva ani prenikaniu vlhkosti do konštrukcie difúziou.
Vo vrchole štítovej steny sa objavovali mokré fľaky a neskôr aj plesne na vnútornej omietke (Obr. 05) a na priľahlom drevenom podbití presahu strechy. K výskyte vlhkostných porúch na fasáde a podbití presahu strechy dochádzalo predovšetkým vo vrcholovej časti štítu, ktorá priliehala k nevetranej strešnej dutine umiestnenej pod tepelnou izoláciou a od interiéru oddelenej iba sadrokartónovým podhľadom (Obr. 06).
Istý vplyv na zväčšenie šírky škár medzi doskami môže mať teplotná rozťažnosť, predovšetkým keď sa iba líniovo podopreté tepelnoizolačné dosky môžu voľne deformovať. Významnejší je vplyv zmraštenia penového plastu. Pri penových plastoch je zmraštenie štandardnou vlastnosťou.
V prípade, ak by PIR dosky ležali na súvislej vrstve parozábrany aplikovanej na celoplošnom debnení, zostala by k zodpovedaniu iba otázka, či boli otvorené škáry správne započítané do tepelného odporu. V posudzovanom prípade rozšírenia škár spôsobilo odtrhnutie bitúmenovej pásky, na ktorej bola závislá súvislosť hliníkovej fólie na spodnom povrchu dosiek. K tomu je potrebné pripomenúť, že úseky škár nad krokvami nebolo možné prilepiť. Voľnému prúdeniu interiérového vzduchu škárami možno mierne bránil spoj na pero a drážku (Obr. 07) spolu s presahmi podstrešnej fólie nakašírovanej na hornom povrchu dosiek. Otázne je, do akej miery je táto úvaha oprávnená pri tepelnoizolačnej vrstve realizovanej z dosiek v jednej vrstve, teda so škárami prechádzajúcimi celou hrúbkou vrstvy. Difúzny odpor parotesniacej vrstvy určite neodpovedal difúznemu odporu hliníkovej fólie.
Vzduch ale určite prúdil škárou medzi spodným povrchom PIR dosiek a obvodovými stenami (Obr. 08). Pohybom dosiek prišlo k otvoreniu týchto škár „tesnených“ iba dotiahnutím omietky k PIR doskám. Toto je typický neduh „nadkrokvových“ skladieb na krove, ktorého prvky prenikajú na obvode stavby z interiéru do exteriéru. Pre efektívne využitie výhod skladby nad krokvami je potrebné, aby prvky krovu končili na obvodových stenách. Vďaka tomu sa parozábrana strechy môže prepojiť so súvislými konštrukciami stien a ľahko sa zabezpečí vzduchotesnosť v napojení strechy na steny. Presahy strechy cez obvod stavby je potrebné vytvoriť z prvkov pripevnených ku krove nad rovinou parozábrany, tzv. námetkom.
Škáry medzi jednotlivými PIR doskami boli vypenené nízkoexpanznou polyuretánovou penou (Obr. 09). Po jej vytvrdnutí a zrezaní boli škáry prelepené parotesniacou páskou (Obr. 10). Škára medzi PIR doskami a obvodovým murivom bola taktiež vypenená nízkoexpanznou polyuretánovou penou a po jej vytvrdnutí a zrezaní do roviny s murivom bola prekrytá interiérovou parotesniacou a vzduchotesniacou páskou bežne používanou pri montáži okien. Tento spôsob opravy bol použitý iba v priestore prístupnej podstrešnej dutiny. Okrem tejto prístupnej podstrešnej dutiny zostali škáry zatiaľ neopravené.
Opísaný príklad nám potvrdil, že skladby striech zaradené do elektronickej Stavebnej knižnice DEK a do katalógu Stavebniny DEK s označením TOPDEK (obr. 13) sú navrhnuté správne pre použitie na krove s prvkami ukončenými na zvislých obvodových konštrukciách. Je správne vytvorenie tepelnej izolácie z dvoch vrstiev dosiek TOPDEK 022 PIR. Je správne a pre funkčnosť nevyhnutné, aby skladba vrstiev strechy bola na celoplošnom tuhom debnení. Parozábrana musí byť realizovaná na debnení nemá byť závislá od tepelnoizolačných dosiek z penového plastu.
Rozpočtová cena celoplošného debnenia, zahŕňajúca materiál aj prácu sa pre strechu rodinného domu o výmere cca 150 m² pohybuje v rozmedzí 1900–2500 Eur bez DPH v závislosti od použitého materiálu a porezu na konkrétnom tvare strechy. Náklady na podkladovú konštrukciu takejto strechy tvoria cca 10% z celkových nákladov. V posudzovanom prípade ale úspora nákladov na celoplošné debnenie určite nebola realizovaná v celom rozsahu. Po dokončení strechy bol zrealizovaný zo spodnej strany podhľad z paluboviek, ktorý bol vložený medzi krokvy. Mohol byť síce použitý tenší obklad ako v prípade montáže pohľadového debnenia nad krokvami, ale montáž bola určite prácnejšia (Obr. 11 a Obr. 12).
[1] Svododa Jan, Ing., Problémy se vzduchotesností nadkrokevní skladby bez debnění
[2] Preklad do slovenského jazyka zabezpečil kolektív pracovníkov Atelier DEK
