Bezplatnú registráciu v programe DEKPARTNER je možné získať prístup k rozšírenej technickej podpore.
Stretli sme sa s novostavbou penziónu, kde už pri výstavbe vznikali problémy s kondenzáciou v skladbe plochej strechy. Došlo tu hneď k niekoľkým pochybeniam, ktoré viedli k tomu, že sa musela strecha z veľkej časti demontovať a zrealizovať nová. Čo tom predchádzalo a aký bol celý priebeh, si môžete prečítať v nasledujúcom článku.
Stretli sme sa s novostavbou penziónu, kde už pri výstavbe vznikali problémy s kondenzáciou v skladbe plochej strechy. Došlo tu hneď k niekoľkým pochybeniam, ktoré viedli k tomu, že sa musela strecha z veľkej časti demontovať a zrealizovať nová. Čo tom predchádzalo a aký bol celý priebeh, si môžete prečítať v nasledujúcom článku.
Investor chcel za svoje investované prostriedky samozrejme získať čo najväčší úžitok zo svojho investičného zámeru. Požadoval čo najlacnejšiu stavbu, ale zároveň čo najväčší počet podlaží. Projektant z tohto dôvodu postupne v rôznych variant upravoval konštrukčné výšky podlaží až na požadované minimum a taktiež upravoval osadenie objektu v teréne. Investor videl ďalšiu úsporu financií aj v samotnej konštrukcii strechy. Preto si do projektu presadil nosnú konštrukciu strechy zo zbíjaných drevených väzníkov, so spodným opláštením sadrokartónovými doskami a zateplením minerálnou vatou vloženou do dutiny medzi väzníkmi. Hydroizolácia strechy bola navrhnutá zo súvrstvia asfaltovaných pásov na plnom záklope z OSB dosiek. Pod dreveným záklopom sa uvažovalo s nevetranou vzduchovou medzerou premenlivej výšky (Obr. 1).
Obr. 1| Navrhnutá skladba strechy
Realizácia strechy bola naplánovaná v mesiacoch november a december. Následne sa malo pokračovať s prácami vo vnútri budovy aj počas zimného obdobia. Zhotoviteľ sa snažil stavbu kompletne uzatvoriť, aby bolo možné vnútorný priestor temperovať a mohli sa vykonávať mokré procesy. Z konštrukcie strechy sa zrealizovali drevené väzníky s plným záklopom z OSB dosky s tým, že ďalšie vrstvy – sadrokartón, parozábrana a tepelná izolácia, sa zrealizujú neskôr. Boli osadené výplne otvorov a domurované obvodové konštrukcie medzi väzníkmi a vzduchotesne uzatvorené. Stavba postupovala presne podľa projektu až na jednu zmenu, t.j. zamenila sa hydroizolačná vrstva zo súvrstvia asfaltovaných pásov za fóliu z mäkčeného PVC (PVC-P) s podkladnou separačnou geotextíliou.
Z mokrých procesov boli postupne vo všetkých troch podlažiach zrealizované sadrové omietky a anhydridové podlahy. V priebehu zrenia omietok a podláh sa postupne do uzatvoreného vnútorného prostredia odparovalo veľké množstvo zámesovej vody. Zákonite začala vodná para kondenzovať na studenom spodnom povrchu OSB dosiek. Zhotoviteľ si neuvedomil princíp vzniku kondenzácie vodnej pary a pristúpil k urýchlenému zatepleniu strechy minerálnou vatou pod plným záklopom z OSB dosky. Počas krátkej doby, než sa začala realizovať parozábrana sa zistilo, že minerálna vata je celá premočená (Obr. 2) a nie je ju možné v tomto stave do konštrukcie zabudovať. Pri odstránení minerálnej vaty sa zistilo, že OSB dosky a drevené väzníky sú napadnuté čiernou plesňou (Obr. 3).
Obr. 2| Demontovaná mokrá tepelná izolácia
Obr. 3| Čierna pleseň na plnom záklope z OSB dosiek
Realizačná firma sa začala brániť tým, že strechu zrealizovali presne podľa projektovej dokumentácie a nechali si spracovať znalecký posudok na správnosť projektu. Posudok sa zameral na správnosť návrhu skladbu strechy ako celku a dospel k záveru, že návrh je rizikový. V rámci posudku bolo navrhnuté nasledujúce riešenie: vlhký vnútorný priestor vyvetrať, chemicky ošetriť napadnuté drevené prvky, dodatočne zrealizovať odvetranie strechy pomocou osadenia priebežnej mriežky výšky 50 mm pri odkvape a ventilačných turbín po 1,5 m v ploche. Tento návrh rieši iba zníženie rizika kondenzácie a poškodenia dreva v hotovej streche. Je k tomu nutné dodať, že pokiaľ sa dokonale nezrealizuje parozábrana a sadrokartónový podhľad, nastane energetický problém. Prúdením bude unikať teplo a priestory pod strechou sa budú nedostatočne vykurovať. Taktiež je potrebné uvažovať aj o dosiahnutej intenzite vetrania vo vetranej vzduchovej vrstve, nakoľko sklon strechy je malý, t.j. prevýšenie prívodných a vetracích otvorov je necelých 250 mm. Vo fáze realizácie bez parozábrany a tepelnej izolácie, keď došlo ku kondenzácii na plnom záklope z OSB dosiek, tak riešenie s vetraním navrhnutom v posudku vôbec nepomôže.
Ďalší variant riešenia mal navrhnúť Atelier DEK. Na základe viacerých skúseností sme pre dosiahnutie spoľahlivej funkčnosti strechy navrhli jednoplášťovú strechu DEKROOF 07-A SK s parozábranou zo samolepiaceho asfaltovaného pásu na plnom záklope z OSB dosiek, tepelnou izoláciou z expandovaného polystyrénu EPS 100S a povlakovou hydroizoláciou z fólie z mäkčeného PVC (Obr. 4).
Obr. 4| Navrhnutá a zrealizovaná skladba jednoplášťovej strechy s povlakovou krytinou z PVC-P
K uvedenému riešeniu smerovala aj túžba investora odstrániť zo stavby napadnuté OSB dosky plesňou. Toto riešenie považujeme za výrazne spoľahlivejšie ako princíp dvojplášťovej strechy s ľahkým spodným plášťom a nedostatočným vetraním.
Je však nevyhnutné upozorniť, že aj pri nami navrhnutej skladbe by kondenzácia na spodnom povrchu OSB dosiek nastala, ak by stavba prezimovala iba so záklopom a parozábranou z asfaltovaného pásu. Parozábrana by síce spoľahlivo plnila funkciu poistnej hydroizolačnej vrstvy, ale pokiaľ budú v temperovanej stavbe prebiehať mokré stavebné procesy, bude tepelná izolácia na plnom záklope chýbať.
Opísaný prípad nás upozornil, že je nevyhnutné pri kontrole vlhkostného režimu konštrukcií obálky budovy zvažovať nie len ich stav po dokončení, ale v prípade, že bude temperovaná stavba pokračovať aj v zimnom období s rozpracovanými obvodovými konštrukciami obálky, je nutné tieto konštrukcie posúdiť v rozpracovanom stave a na aktuálny vplyv vnútorného prostredia. V nami opísanom prípade je zrejmé, že v temperovanej stavbe s čerstvo dokončenými omietkami a podlahami môže mať vnútorné prostredie veľmi nevhodné podmienky. V prípade dokončenej nami navrhnutej skladbe DEKROOF 07-A SK vieme, že sa s podmienkami vnútorného prostredia, ktoré vznikli v spomínanej stavbe vyrovná. Toto presvedčenie však chýba pri pôvodnom návrhu strechy penziónu, ktorý by mal najskôr problémy už aj s výpočtovými podmienkami a nie to s podmienkami s vodnou parou z omietok a podláh v temperovanom dome.
Autor technického riešenia by mal zabezpečiť nielen správnu funkciu konštrukcií po ich dokončení pri dosiahnutí predpokladaných návrhových podmienok, ale mal by zohľadniť aj predpokladaný postup výstavby. Napríklad v chladnom ročnom období je potrebné vylúčiť alebo obmedziť negatívny vplyv nadmernej vlhkosti na už existujúce konštrukcie. To je možné zabezpečiť voľbou vhodných konštrukcií alebo správnym technologickým postupom a dodatočnými riešeniami.
V návrhových podmienkach funkčnosť takejto strechy závisí predovšetkým na tesnosti a kvalite realizácie parozábrany, ktorú pri opísanom konštrukčnom riešení v podstate nie je možné kvalitne zrealizovať. Parozábrana sa montuje zospodu, kde pozdĺžne aj priečne spoje sú lepené parotesniacimi páskami, ktoré nie sú veľmi často lepené na pevnom podklade, ale mäkkej minerálnej vate. Najhoršia situácia nastáva, ak sa parozábrana pripevňuje na sadrokartónový rošt, takže elektroinštalácia prestupuje cez parozábranu a po obvode pri stene k utesneniu parozábrany je možné využiť iba priestor vymedzený iba hrúbkou sadrokartónových dosiek. Tesnosť prestupov je závislá na lepivosti tesniacich pások a bohužiaľ, niektoré prestupy v podstate nie je možné utesniť. Následne je parozábrana perforovaná v celej ploche skrutkami pre kotvenie sadrokartónových dosiek. Vodná para, ktorá prenikla difúziou a vo viacerých prípadoch aj prúdením cez nedostatočne tesnú parozábranu skondenzuje na spodnej strane plného záklopu z OSB dosiek. Vlhne tepelná izolácia, vytvárajú sa vhodné podmienky pre rast plesní a živná pôda pre škodcov dreva. Pri správnom započítaní rizík netesnosti parozábrany sa kondenzácia prejaví aj pri výpočtovom posúdení vlhkostného režimu opísanej skladby podľa STN EN ISO 13788 [2], kde pri takejto konštrukcii vychádza pasívna ročná bilancia skondenzovanej a vyparenej vodnej pary. To odporuje požiadavkám normy STN 73 0540-2+Z1+Z2 [3].
[1] Ještě nebydlí, a už mají plesnivou střechu, Ing. Petr Hofman, DEKTIME Sborník 2019, preklad do slovenského jazyka pripravil kolektív pracovníkov Atelieru DEK SK
[2] STN EN ISO 13788 Tepelno-technické vlastnosti stavebných dielcov a konštrukcií. Vnútorná povrchová teplota na vylúčenie kritickej povrchovej vlhkosti a kondenzácie vnútri konštrukcie. Výpočtové metódy (ISO 13788:2012
[3] STN 73 0540-2+Z1+Z2 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Konsolidované znenie.