Aplikácie
Strecha má komplikovaný tvar, skladá sa z niekoľkých rovín s rôznymi sklonmi a typom krytiny (Obr. 03 až Obr. 06). Základ tvorí šikmá valbová strecha so sklonom cca 25° nad dvojkrídlovým pôdorysom. Valby sú na koncoch krídiel. Tento tvar je na uličnej strane prerušený kvádrom s plochou, od ulice spádovanou strechou. Kváder je vysunutý do ulice, takže tvorí akýsi arkier. Od južného rohu domu polovica obvodovej steny jedného z krídel vystupuje nad úroveň odkvapu šikmej strechy, takže tu vzniká zaatikový žľab veľmi nízkeho sklonu. Práve pod týmto žľabom a nadväzujúcou plochou strechy najviac zatekalo.
Na streche nad kvádrom s menším sklonom je použitá plechová krytina spájaná na stojatú drážku (Obr. 07 a Obr. 08). Na šikmej streche je použitá skladaná betónová krytina s bočnou drážkou pod povrchom krytiny (Obr. 04 až Obr. 06). Medzi hrebeňom šikmej strechy krídla kolmého k ulici a stenou kvádru je žľab s takmer nulovým sklonom. Plechová krytina je na viacerých miestach opravovaná, spoje plechu sú tmelené alebo letované (Obr. 04, Obr. 05 a Obr. 09), t.j. je tu viditeľná snaha utesniť spoje všetkými možnými spôsobmi. Plechová krytina zaatikového žľabu je v súčasnej dobe zakrytá asfaltovaným pásom, ktorý slúži ako dočasná hydroizolácia pre obmedzenie zatekania (Obr. 04 a Obr. 10). Odvodnenie zaatikového žľabu je vedené na susednú strešnú rovinu (Obr. 10). Otázkou je, či žľab na šikmej streche pod ústim zaatikového žľabu je dostatočný k tomu, aby voda nezatekala z boku pod betónovú krytinu.
Tvar strechy a riešenie okrajov strešných rovín vyvoláva pochybnosti o to, či je priestor pod krytinou vôbec nejakým spôsobom vetraný. Najproblémovejšou budovou strešnej plochy na kvádre (Obr. 07) a medzi kvádrom a stenou, na ktorú nadväzuje zaatikový žľab (Obr. 10).
Ak sa pozrieme pod strešnú krytinu, potom nad časťou pôdorysu domu nájdeme strešnú dutinu – nevyužívaný priestor povaly (Obr. 11). Keď sa bližšie zameriame na difúzne otvorenú fóliu, z ktorej je zrealizovaná poistná hydroizolačná vrstva (PHV), uvidíme na jej spodnom povrchu vlhkostné mapy (Obr. 12 a Obr. 13). Obhliadnuc od toho, prečo sú zo spodku na hydroizolačnom materiály vidieť škvrny pod miestami, na ktoré zhora tečie voda. Tieto škvrny sú hlavne pod skladanou betónovou krytinou a sú v relatívne veľkej ploche. Pod plechovým medzistrešným žľabom pri hrebeni neboli viditeľné známky zatekania. Na druhej strane pri komíne sú prejavy zatekania masívne. Ako tesne je napojená PHV na komín, to sa môžeme iba domnievať (Obr. 14 a Obr. 15). Pri prestupoch potrubia je situácia rovnaká (Obr. 16, Obr. 17 a Obr. 18). Miera tesnosti pri spomínaných prestupoch je otázna. Spoje PHV nie sú zlepené, sú voľne preložené a niekde je PHV aj prevesená (Obr. 16). Poistná hydroizolačná vrstva pod zaatikovým žľabom nie je odvodnená a ani ukončená odkvapnicou tak, aby voda stekajúca po jej povrchu mohla bezpečne vytiecť mimo objekt. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa vlhké fľaky objavujú práve na SDK podhľade v južnom rohu podkrovia pod zaatikovým žľabom. Voda, ktorá pretečie cez krytinu a nemá kam odtiecť, PHV na svojom povrchu dlhodobo neudrží, predovšetkým ak nie je žiadnym spôsobom vzájomne spájaná.
Skladba strešného plášťa pod skladanou betónovou krytinou:
skladaná betónová krytina,
laty,
kontralaty,
difúzne otvorená fólia ľahkého typu vo funkcii poistnej hydroizolačnej vrstvy (PHV),
strešná dutina – nevyužívaný priestor povaly,
tepelná izolácia z minerálnych vlákien,
pravdepodobne parotesniaca vrstva z fólie ľahkého typu – jej existencia nebola prieskumom potvrdená,
sadrokartónový podhľad vrátane nosného roštu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pod skladanou krytinou v priebehu životnosti stavby preniká voda a nie je to žiadny ojedinelý jav. Tento fakt je podložený našim dlhodobým skúmaním a pozorovaním striech. O tomto jave sme už v minulosti písali. Dôležité je chápať PHV ako neoddeliteľnou súčasťou konštrukcie strešného plášťa, ktorá spolu s krytinou tvorí hydroizolačnú konštrukciu strechy. Z tohto dôvodu by sa poistná hydroizolačná vrstva mala navrhovať a realizovať v kvalite, ktorá zodpovedá využitiu priestoru pod strechou a riziku prípadných škôd. V minulých časoch boli nevyužívané podstrešné priestory (povaly) bežné, takže škody od prenikajúcej vody neboli takmer žiadne a vlhkosť sa následne prirodzene odvetrala. Dnes sú tieto priestory využívané pre rôzne účely a z tohto dôvodu dáva zmysel, že sa kladú vyššie požiadavky na hydroizolačnú bezpečnosť striech. S tým súvisí aj vyššia kvalita návrhu a realizácie PHV.
Rozlišujeme 6 tried tesnosti PHV. Najtesnejšia je trieda 1, najmenej tesná je trieda 6. Napríklad, ak je podkrovný priestor využívaný ako byt alebo kancelársky priestor, tak by mala byť PHV položená na rozmerovo a tvarovo stálej tepelnej izolácii alebo na celoplošnom debnení. Ak sa k tomu pripočíta ešte konštrukčná náročnosť strechy (vikiere, úžľabia, zmena sklonu strešných rovín, strešné okná, výlezy, prestupy a pod.), potom spoje PHV musia byť zlepené alebo zvarené. Podľa nášho názoru ak je využívaný podkrovný priestor, tak je vhodné aj použitie tesnenia pod kontralaty.
Pri určení triedy tesnosti PHV je jedným z niekoľkých kritérií aj bezpečný sklon krytiny (BSK). Trieda výslednej tesnosti PHV sa bude taktiež odvíjať od toho, či navrhnutý sklon strechy bude alebo nebude menší ako BSK. Každá krytina má stanovený bezpečný a minimálny sklon. Na menšom sklone ako je minimálny, by sa krytina nemala vôbec použiť. Informácie o týchto sklonoch je možné nájsť v technickej dokumentácii výrobcov krytiny.
Pokúsime sa ešte vysvetliť, čo si predstaviť pod pojmom rozmerovo a tvarovo stála tepelná izolácia. Môže to byť napríklad vrstva z tuhého penového plastu ako PIR alebo EPS. Určite do tejto kategórie nepatrí tepelná izolácia zo sklenených a minerálnych vlákien, ktoré sa bežne do skladieb šikmých striech používajú. Sú to predovšetkým skladby, v ktorých je tepelná izolácia umiestnená medzi krokvami a pod krokvami. V prípade použitia vláknitých sklenených alebo minerálnych tepelných izolácii je potrebné pod PHV navrhnúť tuhé celoplošné debnenie. Vhodné je klasické debnenie z dosiek alebo z drevovláknitých dosiek. Určite nie je vhodné debnenie z dosiek typu OSB. Tie vytvárajú príliš difúzne uzatvorenú vrstvu pre prestup vzdušnej vlhkosti z interiéru do exteriéru a vznikalo by riziko kondenzácie vlhkosti. Pri použití tuhého podkladu nedochádza k preveseniu PHV, spoje sa lepšie a kvalitnejšie lepia, nehrozí vydutie PHV smerom hore v momente, kedy sa zo strany interiéru vkladá medzi krokvy tepelná izolácia. Celkovo sa tým zlepší funkčnosť PHV v zmysle odvádzania vody preniknutej pod krytinu. Pri voľbe konkrétneho výrobku pre PHV je potrebné starostlivo si preštudovať jeho technický list. Je dobré sa zamerať sa okrem fyzikálnych parametrov aj na informácie, ktoré určujú na aký minimálny sklon je možné výrobok (väčšinou fóliu) použiť, akú triedu tesnosti je možné dosiahnuť a ako dlho je možné vystaviť výrobok priamemu účinku UV žiarenia a pod.
Ak sa vrátime k nášmu objektu, potom PHV v podkrovnom priestore zodpovedá triede tesnosti 6, t.j. je najmenej tesná. Fólia je voľne zavesená, miestami prevesená, spoje iba prekryté, nezlepené a pod kontralatami nie je tesnenie. Pritom tvarová zložitosť, nízke sklony a vysoké nároky na hydroizolačnú ochranu podstrešného priestoru určite smerujú k oveľa lepšej triede tesnosti. Dokonca v našom prípade bola použitá fólia s nedostatočnou trvanlivosťou, ktorá po čase prepúšťa vodu na svoj spodný povrch. Svedčia o tom viditeľné škvrny na spodnom povrchu fólie.
Záver
Čo vlastne z vyššie uvedeného textu vyplýva? Myslíme si, že snaha o originalitu, ktorej dôsledkom je privysoká tvarová zložitosť strechy vo väčšine prípadov negatívne ovplyvňuje funkciu strechy. Ak sa na to nemyslí v konštrukčnom a materiálovom riešení skladby, prvotné nadšenie zo zaujímavej stavby môže po nejakom čase vystriedať rozčarovanie a stres z nezodpovedaných otázok, ako strechu vlastne opraviť.
Aby sa predišlo neskorším problémom, je podľa nášho názoru sa pri návrhu strešnej konštrukcie zamyslieť nad jej tvarovým riešením, sklonom strešnej roviny, dĺžkou odvodňovanej plochy, spôsobom využitia podkrovia, v akých klimatických podmienkach sa objekt bude nachádzať, aké budú súvisiace konštrukcie (napr. strešné okná) a prestupy nie len čo do počtu, veľkosti ale aj umiestnenia. Je potrebné sa včas zamyslieť, či bude možné niektoré vzniknuté detaily vyriešiť štandardnými postupmi alebo bude potrebné vymyslieť niečo neobvyklé, či bude možné zabezpečiť vetranie v skladbe strechy, ako bude zabezpečený spoľahlivý odtok vody z povrchu strechy aj z PHV. Taktiež je dôležité zvoliť správnu krytinu vo vzťahu ku sklonu strechy, zvoliť správny konštrukčný typ PHV a takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Domnievame sa, že jedným z možných riešení krytiny (po kontrole vzduchotesnosti vnútorného plášťa a vyriešenia princípu vetrania) je hydroizolačný povlak napríklad z PVC-P fólie aspoň na časti strechy, ktorá nebude síce mať takú životnosť ako plechová krytina, ale bude od začiatku spoľahlivo chrániť objekt pred zrážkovou vodou.
